1.12.-4.12.2022
Jedného pekného dňa počas Erasmu v Gdańsku som si skúsila pozrieť letenky, a natrafila som na veľmi lacné do škandinávskych destinácií. Keďže som prednedávnom dostala motivačné štipendium od školy za minulý rok, rozhodla som sa ho investovať do zážitkov. Napriek tomu, keďže môj plán bolo vidieť čo najviac, a vstupné do múzeí nie je práve najnižšie, rozhodla som sa pre Stockholm, keďže v neďalekom mestečku býva susedkina dcéra K. Po zopár správach a telefonátoch sa všetko dohodlo, a ja som sa mohla pobaliť na tri dni do batoha.
Štvrtok som ešte absolvovala rozvrh a poobede utekala na letisko. Trošku sme aj meškali, ale keďže Skavsta letisko je útulne maličké, nebol problém chytro nájsť stanovisko Flygbussarny, teda autobusového transféru do centra (ktorého lístok stál mimochodom viac ako samotné letenky). K ma už čakala na stanici, aby mi vysvetlila fungovanie prímestských vlakov. Odpadla som do postele.
Piatok
Čakal ma náročný program, umocnený krátkym denným svetlom. Vyrazila som za brieždenia (aj keď bolo už po ôsmej), s vlakmi som sa vyznala v pohode, stihla som zachytiť všetky dôležité informácie. Menší problém bola stanica, ale v hlave som si hovorila “Schody! Schody! Pokiaľ nevieš, kde si, tak na 99% musíš použiť ďalší eskalátor!” A fungovalo to perfektne.
Ten krásny pocit, keď som sa zastavila pri vode a spravila si prvé fotky…sama na výlete, sama sebe pánom (alebo skôr paňou).
Prvou návštevou mala byť radnica, ktorú som obehla prakticky celú, kým som pochopila, kde sa nachádza vstup. Tam som sa dozvedela, že v zimných mesiacoch je vstup len s prehliadkou, a na ďalšiu treba čakať takmer hodinu. Keďže bolo pochmúrno a padala rosa, rozhodla som sa nečakať a ísť ďalej podľa plánu.
Pokračovala som ku kostolu Riddarholmen, ktorý bol práve rekonštruovaný, takže opäť nič. Začala som mierne podliehať zúfalstvu, že zatiaľ sa nič z plánu nedarí. Vzápätí som dokráčala ku Gamla stan, a začala som s najstarším kostolom Storkyrkan. Dala som sa do reči s predavačom vstupeniek, a vysvitlo, že je bubeníkom, ktorý hrával a študoval práve v Gdańsku. Dostala som pozvanie do baru v ten večer, kde mal mať koncert. Tento milý spontánny rozhovor vyvážil doterajšiu smolu. Interiér bol prenádherný, hudobné nástroje rozložené, keďže sa tu konajú často koncerty (podľa programu veľmi zaujímavo postavené dramaturgie), a som si istá, že tá akustika vytvorí nadpozemský zážitok. Bohužiaľ, najbližší koncert bol naplánovaný presne v čase môjho odletu.
Vedľa kostola sa nachádza kráľovský palác, pričom v kombinovanom lístku dostanete prístup do troch oddelených budov a expozícií. A teda, múzeum troch korún (ktoré som dlhý čas nedokázala nájsť, takže som pobehovala sem a tam), kráľovské apartmány (vždy otvorené podľa potrieb kráľovskej rodiny, počas mojej návštevy bolo uzavretých niekoľko izieb) a kráľovský poklad (s insígniami moci). Zažila som aj výmenu stráží.
Popri parlamentu som sa dostala k mediteránskemu múzeu s nádhernou egyptskou zbierkou a skvelou Bagdad kaviarňou na poschodí, kde prakticky sedíte medzi exponátmi.
Trošku som sa vrátila, pretože na ostrovčeku pod parlamentom sa nachádza aj stredoveké múzeum, v ktorom sú úžasné voskové figuríny – miestami vo vtipných situáciách, a návštevník sa cíti akoby sa presunul v čase.
Ďalej som sa túlala uličkami (aj tou najužšou!) v starom meste, nakukla do kostola sv. Gertrúdy (môjho alterega), konečne si dala vytúžené köttbullar (zlý pomer ceny a množstva). Pomaly sa zotmelo, zakotvila som na vianočných trhoch pred Nobelovým múzeum, kam som vzápätí išla tiež.
Všetky múzeá sú tu krásne vymyslené. V Nobelovom mali sekciu, kde každý ocenený dal múzeu niečo osobné, s inšpiratívnym príbehom. Od bicyklu, cez klobúk, až po diktafón. Nasleduje prehliadka šiat, stolovania, môžete si pozrieť záznamy z minulých rokov, na interaktívnych tabuliach vyhľadať podľa štátov, kategórií…vo vstupenke máte prístup aj do vysunutého pracoviska, kam sa pozriem ďalší deň.
Bolo približne päť hodín, tma ako o polnoci, začalo byť dosť sychravo a mrholiť. Keďže koncert mal byť o deviatej, zvolila som odchod naspäť do Tumby. Neskutočne ma to mrzí, ale bola som po chorobe, a nechcela som riskovať do ďalších dní. V lete, v dobrom počasí, by som sa nejako zabavila do večera. Ak sa mi podarí niekedy vrátiť sa do Stockholmu, skúsim kolegu hudobníka vyhľadať, vysvetliť mu situáciu a ospravedlniť sa. Bohužuaľ som si na svoju sprostosť vtedy kontakt nevypýtala. Kto nemá v hlave, má v nohách (a v tomto prípade krídlach lietadla).
Sobota
V tento deň ma čakala odlišná štvrť Stockholmu – ostrov Djurgården. K sa pridala ku mne na cestu do Skansenu, keďže má celoročnú vstupenku (ktorá sa veľmi oplatí, jednorázová oproti nej vôbec, ale tak čo sa dá robiť). Skansen je akoby kombináciou zoo s ľudovým múzeom. Jednotlivé domčeky sú zariadené v konkrétnych dobových štýloch, v škole z prelomu 19. a 20. storočia bola vianočná výzdoba a pani učiteľka hrajúca na starom šľapacom organe Tichú noc. Opýtali sme sa, či si môžem tento krehký nástroj vyskúšať. Zo spevníka mi na moje želanie vybrali najkrajšiu a najtypickejšiu švédsku koledu. Úžasný zážitok! Pred vchodmi sa nachádzajú vetvy stromov, namiesto rohožiek, a majú aj svoju protišmykovú funkciu.
Prišli sme k vianočným trhom, kde sme si prezreli rôzne remeselné výrobky, opäť si dali köttbullar (tentokrát za zlomok ceny), a mini zborové zoskupenie nám zaspievalo koledy (a že tie hlasy boli rozbehané! Zvládli to so cťou). Prešli sme do ZOO časti, v ktorej sa toho veľa pozerať nedalo, keďže bol zimný čas. Ale to podstatné – soby a losy – sa nám podarilo zazrieť. A bola to pekná prechádzka s výhľadmi. Veverička mi prebehla pod nohami. V ďalšom domčeku hrali dvaja folklórni huslisti pesničky rôzneho charakteru z iných oblastí Švédska. Cestou k východu sme uvideli dlhý rad do stredovekého kostola, kde sa konal zborový vianočný koncert (spievali dôchodcovia – nadšenci). Toľko vzácnych okamihov! Dal by sa tu stráviť pokojne aj celý deň.
K sa odpojila, a ja som pokračovala k neďalekému Vasa múzeu, kde sa nachádza dochovaný skelet lode, ktorá sa slávne-neslávne potopila v roku 1628 pri svojej prvej plavbe. Loď bola svojho času až nevkusne farebne extravagantná – teraz je po rokoch vo vode sivohnedá. Jednotlivé ozdobné sošky sú na jednom z poschodí vystavené ako replika. Dozviete sa informácie o dobovom námorníctve, celom procese záchrany lode, ju samotnú si môžete obzrieť z niekoľkých poschodí a uhlov (pretože je obrovská!), simulované je aj vnútro, zrekonštruované kosti námorníkov s 3D zobrazeniami, všetko sprevádzané množstvom informácií. Nevynechajte film, ktorý vám ich v pamäti uprace.
Neďaleko sa nachádza Liljevalchs, v ktorom som mohla uplatniť svoju vstupenku získanú v Nobelovi. Tak ako vždy pri modernom umení, niektoré exponáty ma zaujali a prinútili ma zamyslieť sa, iné vo mne vyvolali len zmätené otázky, ľahostajnnosť až pohŕdanie (v zmysle prečo zabrať nejakou sochou toľko priestoru).
Nasledovala ešte ABBA, keďže mala najdlhší otvárací čas. Problémom (?) tohto múzea je, že je v podzemí a má obmedzenú kapacitu. Záujemcov je veľa, a pracovníci niekedy nestíhajú dohliadať na ten organizovaný chaos. Vyčkala som si rad a zamierila dolu. Opäť je to vymyslené do detailov. Návštevu odporúčam vo dvojici/v partii. V zmysle môjho introvertstva som interaktívne aktivity skrátka naplno využiť nevedela. A aj tá jedna, ktorú som mohla (hra šachu a dirigovania) mala pokazenú obrazovku (teda po štarte sa nič nespustilo, nech som to stláčala z hocijakého uhlu a rôznou intenzitou). Vyskúšala som si aspoň hľadanie správneho mixu pesničiek. Človek má však pocit cestovania v čase najmä vďaka miestnostiam spojených so skupinou (nahrávacie štúdio, víkendový domček, backstage…), extravagantných kostýmov, množstva platní a fotiek. V shope nemali noty (hlavne že ich mali vo vitríne, že tieto veci si môžte kúpiť v shope), ktoré som chcela (Golden Hits), mali iba ich sólových švédskych projektov, takže no…ušetrila som peniaze.
Prišla som naspäť do Tumby, kde ma čakal najviac top zážitok. Mohla som zažiť ako prebieha Štedrý večer vo Švédsku. Gastrozážitok (K) od mäsových guličiek, cez údeného lososa, fish pie (ktorý som si dala najprv opatrne a potom som nevedela prestať), tradičných párkov s vianočnou horčicou a šunkou. Na zapitie julmust pri vypĺňaní vianočnej pohľadnice kúpenej v skansene (ako prekvapenie pre mamu). Dokonca K našla gitaru, takže ešte aj na nej som si mohla zahrať (v jednom spevníku som o.i. objavila aj švédsku pieseň Ta mig till havet, ktorú som použila v mojej Suite Scandinavia Op.27). V strede Erasmus pobytu som zažila neuveriteľne hrejivú rodinnú atmosféru.
Ďakujem z celého srdca za všetko K s rodinou (T za všetky rozhovory o Švédsku a histórii a V za nápomocnosť pri vysvetlení kuchyne a ochotu prenechania izby a postele…).
Nedeľa
Ráno som sa rozlúčila, pobalila svoje švestky a vyrazila užiť si posledný deň v Stockholme (let bol až večer). Na pláne bola štvrť Östermalm a Skeppsholmen s Kastellholmen. Po ceste som ešte vhupla do Klara Kyrka, išla okolo filharmónie a opery (ako inak, bez toho by som nezaspala).
Tak ako som míňala predošlý deň na vstupné do múzeí, v tento deň som sa viezla na šetriacej vlne (všetky boli zadarmo). Prvou zastávkou bolo národné múzeum, s nádhernou architektúrou a chronologickou výstavou umenia (obrazy, sochy, nábytok, šperky, tapisérie), všetko pekne vkusne vystavené.
Ďalej som sa prechádzala okolo pobreží vyššie spomenutých ostrovčekov s občasnou zastávkou v ďalších múzeách. Chcem však povedať, že chôdza mi vyčistila hlavu, pohľad na vodu mi upokojil mysel a zmysly. Dôležité na vyváženie celého výletu, aj keď nohy dostali zabrať.
Teda zabočila som do múzea východnej kultúry (ktoré však inej odnoži – mediteránskej – nesiaha čo do prepracovanosti a rozsiahlosti ani po päty). V Moderna musset platí to, čo som spomínala pri Liljevalchs – len ešte vo vypuklejšej miere. Treba si spraviť na to vlastný názor.
Po ďalšej prechádzke som zamierila už konečne do hlbín Östermalmu. Pozrela som si ďalší kostol – Oscarskyrkan, popri ceste k historickému múzeu. Pri jeho rozsiahlosti som konečne pochopila, ako veľmi ma tlačí čas. Musím sa tam niekedy vrátiť, aby som si mohla všetko v kľude prečítať, rozjímať a pochopiť. S ubolenými nohami a takmer vybitým mobilom to bolo veľmi náročné. Múzeum vás kvalitne a poučene prevedie od praveka, vikingov, kresťanského a kráľovského obdobia, so všetkými dôležitými udalosťami a kreovaním švédskej kultúry a identity.
Baroková hala v múzeu bola uzavretá pre verejnosť, avšak mne sa tam úplne náhodou podarilo dostať cez miestnosť, v ktorej postupne rozoberali expozíciu a toalety. Bol tam (hádajte čo!) ďalší vianočný zborový koncert – tentoraz najprofesionálnejší zo všetkých. Napriek tomu, že som sedela výrazne zboku, a nadomnou sa nachádzal nízky strop, akustika z haly vytvorila efekt, kedy som počula zvuk akoby som bola priamo v strede sály. Krásne stereo sa rozpadávalo ako sa na konci polovica zboru približovala smerom ku mne počas spievania Hosanny in excelsis (každý vyššie spomenutý zbor to spieval) až som postupne počula individuality. Ale naozaj – aranžmány boli harmonicky aj kontrapunkticky spracované prenádherne a zbor kvalitne pripravený. Uprostred môjho vyčerpania som si našla ozdravnú oázu (aj keď len na cca 20 min.).
Pred príchodom na autobusovú stanicu mi zostávala posledná zastávka v Hallwyl múzeu. Dom pre grófov bol postavený na sklonku 19.storočia, a miesi sa v ňom množstvo štýlov. O niekoľko desaťročí ho rodina darovala štátu, ktorý v ňom zriadil múzeum. Je to naozaj nádherné, atmosféricky to prenesie človeka do dôb minulých. Ja som videla aj vianočné prestieranie v krásnej jedálni.
Nastal čas ísť na stanicu. Našťastie som stihla ešte prakticky jediné jedlo dňa – lasagne v obchodnom centre (rýchle, celkom lacné a chutné) s rýchlym dobitím mobilu, lebo tam som mala lístok na transfér a letenku. Plná zážitkov som smutne zakývala Stockholmu, a čakala som na nočný let naspäť do Gdańska.
P.S.: Počas celého pobytu som sa cítila mimoriadne bezpečne 🙂
Ďakujem ešte raz a znovu a mnohokrát!
