Niš, Sozopol, Belehrad (27.6.-5.7.2023)
Opäť sme sa vybrali v našej, už pomaly tradičnej, balkánskej zostave. Prvú noc sme strávili na juhu Srbska, v meste Niš. Navigácia nás najprv zobrala inde, a tak sme sa na polohu hotela museli spýtať okoloidúcich. Neskôr sme našli napokon niekoľko vyblednutých tabúľ. Vchod bol pomedzi paneláky a parkovisko statočne zablokované inými autami. L sa ukázala opäť ako majsterka parkovania.
Niš je druhé najväčšie mesto v Srbsku a nachádza sa v údolí rieky Nišavy. Jeho bohatá minulosť siaha až do doby rímskej ríše, čo sa odráža v jeho architektúre a historických pamiatkach. Niš je tiež známe ako rodisko jedného z najvýznamnejších srbských historických postáv – cisára Konštantína Veľkého.
Mesto je dosť navonok ošarpané, s mnohými rozsiahlymi opustenými budovami. Nachádza sa tu jedna centrálna ulica s obchodíkmi a kaviarňami, typické socialistické námestie s fontánami a Nišská pevnosť. Táto pevnosť je jednou z najväčších vojenských pevností na Balkáne a jej vznik siaha až do doby rímskej ríše. Dnes slúži ako múzeum, resp. park, kde si môžete prezrieť expozície súvisiace s históriou mesta a regiónu. Patrí k najlepšie dochovaným pevnostiam z dôb Osmanskej ríše na území dnešného Srbska. Súčasťou pevnosti je aj Bali bejova mešita (dôležitý veliteľ sultána Sulejmana), hammam a skladisko vojenského materiálu.
Na hraniciach sa stala čudná vec, ktorú musím spomenúť. Veľký nápis nad obchodom s precleným tovarom hlásil, že sa tam dá kúpiť aj Bulgaria vignette. Pani predavačka, vyzerajúca nanajvýš pofidérne, však donekonečna tvrdila, že ona predáva iba diaľničnú známku do Srbska. Komu by to pomohlo? Práve sme prešli celé Srbsko (ktoré má mimochodom cestarinu) a vošli sme do Bulharska. Tak asi potrebujeme známku do Bulharska, logicky.
Napokon sme dorazili do Sozopolu, resp. do neďalekého rezortu. Viem, že sa to nedá a nemá generalizovať, ale dojem zo služieb v tejto krajine bol rozpačitý. Od neschopnosti manažérky hotelových raňajok, cez rozprávanie sa so mnou recepčnej cez prekladač, či nahnevaného taxikára (že sme si ho nezavolali naspäť z mesta, keď bolo pri Kotviciach – poznávacie znamenie, desať ďalších taxíkov, pričom všetky majú jednotnú cenu), až po oklamanie pri zákuskoch (pýtajte sa na cenu vždy vopred). Boli aj neutrálne zážitky a dva príjemne pozitívne. Pani v obchode s kozmetikou Bulharskou ružou, hneď vedľa zmenárne, neďaleko od grécky vyzerajúceho chrámu, a pán v obchode s CD, ktorý bol úplne perfektný, a na ďalší deň mi doniesol jedno CD s bulharskými ľudovými piesňami aj s partitúrami. Majú tu aj nádherný pravoslávny chrám.
More bolo inak celý čas síce na pohľad pekné, ale plné štípaliek (ako to nazývajú iní na internete) a posledný deň aj medúz. Plážové lehátka s dáždnikom sú taktiež predražené.
Naspäť pred hranicami nás zastavila kontrola – nemali sme správne EČV na dialničnej známke. Netuším, ako sa to mohlo stať, celá posádka sme to kontrolovali. To isté spravili aj Indom, ktorí mali road trip. Nahrávali to, tak možno budeme v nejakom vlogu 🙂
A teraz už hlavné mesto Srbska…
Belehrad sa nachádza v srdci Srbska a pýši sa bohatou históriou, kultúrou a živou atmosférou. Toto mesto, ktoré sa nachádza na spojnici medzi Východom a Západom, ponúka návštevníkom rozmanité zážitky, od historických pamiatok až po vynikajúcu srbskú kuchyňu.
Ubytovali sme sa v štvrti Novi Beograd, a prvý večer sme si obišli širšie okolie. Dobrodružstvo bez mobilných máp a internetu sa mohlo začať.
Deň sme začali prechádzkou po Knez Mihailovej ulici, hlavnej pešej zóne v centre mesta. Táto obľúbená ulica je plná obchodov, reštaurácií, kaviarní a života. Raňajky sme si dali v Monumente Ruský cár. Potom som sa zastavovala v každom kníhkupectve v honbe za srbskými notami. V nejakom piatom sa pošťastilo – na noty, nie srbské. Kúpila som si edíciu Scriabinových sonát a teta L mi k úspešnému Bc. kúpila Rachmaninovove koncerty, za čo jej touto cestou ešte raz hlboko ďakujem <3.
V cca desiatom kníhkupectve zas boli dva diely z kompletnej Mokranjacovej tvorby, ale práve liturgické, a za tú konkrétnu cenu, bohužiaľ pre mňa nezaujímavé. Predavač ma ale odkázal na školu, ktorú sme s mamou, opäť dobrodružne hľadali. V ten deň tam Nemali pani knihovníčku, ale mala som im nechať email, a mali by sa mi ozvať. Tak hádam sa to čoskoro stane.
Belehrad je mestom s dlhou a bohatou históriou, ktorá siaha až do antických čias. Jeho strategické umiestnenie pri riekach Dunaj a Sáva mu prinieslo dôležitosť počas rôznych období. Jednou z najvýraznejších ikon mesta je Belehradská pevnosť, známa ako Kalemegdan. Táto impozantná pevnosť ponúka nádherné výhľady na rieku a mesto a stala sa symbolom samotného Belehradu. V rámci pevnosti nájdete aj niekoľko múzeí, vrátane Múzea mesta Belehrad, ktoré vám poskytne pohľad na históriu a vývoj mesta, militantné múzeum či chrám, mini dino park pre deti a aj miesto odpočinku Damada Ali pašu. V parku sa nachádza množstvo sôch srbských dejateľov či iných významných osobností v oblasti umenia.
Nakoniec sme sa ešte premiestnili popri študentskom parku a námestia pred Národným múzeom do slávnej štvrti Skadarlija, ktorá je známa svojou bohémskou atmosférou, tradičnou srbskou hudbou a útulnými reštauráciami, kde si môžete vychutnať srbské jedlá a víno. Z druhej strany ulice to ale vyzeralo veľmi čudne, ako drogové údolie. Tam radšej nevstupovať alebo na vlastné riziko.
Taxík sa nám podarilo stopnúť šťastnou náhodou na semafore. Na ďalší deň sme už cestovali naspäť domov.
Ďakujem za pozornosť a dočítania nabudúce 🙂