Informácie o diele:

Tereza Jaďuďová (*2001)
Uspávanka, op. 66
Dielo vzniklo v roku 2025.

Uspávanka je intímne a hlboko osobné dielo, v ktorom Jaďuďová preplieta slová a hudbu, aby vyjadrila túžbu, zraniteľnosť a hľadanie útechy. Dielo sa začína pokojnou, nežnou atmosférou, jej frázy sa rozvíjajú ako šepkané uistenie. Sprievodný text, ktorý napísala skladateľka, rámuje hudbu ako rozhovor medzi vnútornými strachmi a útechou nachádzajúcou sa v objatí milovanej osoby.

S jemným dynamickým tieňovaním a nenápadnou lyrikou skladba pozýva poslucháča do súkromného priestoru – priestoru, kde prevláda ticho, dôvera a teplo a kde sa tichý akt spievania uspávanky stáva darom aj útočiskom.

Báseň:

Zas utápam svoju emóciu v notách,

hľadám útechu v hudbe, v tvojom pohľade.

Posielam mu pohľadnice,

no nerozumiem, čo sa deje.

Sedím tu – zľaknutá, a predsa odvážna,

čakajúc na signál, jasný a nepochybný.

Nevediac, čo robím,

chápajúc, čo chcem.

Pomôž mi to pochopiť –

jednodušne a značne.

Dnes už viem, že potrebujem spočínúť

v bezpečí, v tvojom náručí.

A spievaj mi…

šepkaj mi uspávanku.

Once again, I drown my emotion in notes,
seeking comfort in music, in your gaze.
I send it postcards,
yet I do not understand what is happening.

I sit here — frightened, and yet brave,
waiting for a signal, clear and certain.
Not knowing what I am doing,
yet knowing what I want.

Help me understand it —
plainly, and surely.
Today I know I need to rest
in safety, in your embrace.

And sing to me…
whisper me a lullaby.