Informácie o diele:

Tereza Jaďuďová (*2001)
2 nokturná, op. 7
Dielo vzniklo v roku 2013.

Dve nokturná Jaďuďovej, venované jej blízkym rodinným priateľom a susedom, predstavujú hlboko osobné gesto vďaky. Ako napísala samotná skladateľka: „Viem, že kvety a čokoláda môžu byť klišé… tak som namiesto toho pre vás zložila dve nokturná.“ Hoci majú tieto skladby intímny pôvod, presahujú rámec svojho venovania a odkrývajú nuansovaný svet lyrického zamyslenia a expresívnej hĺbky.

Štýlovo tieto nokturná nadväzujú na romantickú tradíciu Chopina a Fielda, pričom v sebe nesú aj Jaďuďovej rozvíjajúci sa štýl – zmes citlivosti, jasnosti a emocionálnej úprimnosti. V porovnaní s jej skoršími, skôr pedagogicky zameranými dielami, op. 7 predstavuje krok smerom k umeleckej zrelosti.

Č. 1
Prvé nokturno, označená ako „Grave“ a neskôr „Rubato“, je skladba priestranná a kontemplatívna. Nad meniacimi sa harmóniami sa vynára jemná melódia, ktorá sa rozvíja vo vlnách zdržanlivej intenzity. Ako hudba narastá, textúrou prenikajú okamihy emocionálnej naliehavosti, ktoré sa však opäť usadia do ticha. Skladba zachytáva nočnú samotu – tichú, introspektívnu, no zároveň plnú citu.

Č. 2 
Na rozdiel od prvej je toto nokturno označené ako Andante a znie s pokojnou, lyrickou gráciou. Frázovanie je nežné a spevavé, s expresívnymi nuansami a jemnou hrou medzi melódiou a sprievodom. Pôsobí ako nočný rozhovor – ticho vedený, plný tepla a osvetlený zvnútra.