Nórsko (2025)

Cesta je cieľ. Cieľ je cesta.

Streda

Česi majú super wcka na benzínkach. Čisté a bezplatné.

Ústi nad Labem je prekvapivo krajské mesto s pocitom horším ako z ktoréhokoľvek okresného mesta na Slovensku (áno, aj oproti Čadci a to už je čo povedať). Ľudia sú tam od pohľadu veľmi zvláštni, rôzne kombinácie depresie (asi) z tohto miesta, alkoholizmus až drogy, či fyzické a mentálne choroby. Tie ich pohľady a neustály strach či niekomu na ulici neprepne v hlave a nezamorduje nás priamo za bieleho dňa, no ozaj stačilo. Do toho smutné, viacmenej zanedbané architektonické skvosty komunistickej éry. Naproti tomu mestské divadlo vyzeralo zvonka fajn, akoby z nejakého kúpeľného mestečka. A naše ubytovanie na rychte bol určite najslušnejší podnik široko ďaleko. A to aj vďaka ochutnávke vlastných remeselných pív a úžasného trhaného bravčového masa na upečenom chlebe k tomu.

Štvrtok

Celkom dlhá jednotvárna cesta cez Nemecko sa na konci oživila prehliadkou centra Hamburgu a kúsku severonemeckého vidieka (v takom dome chcem bývať na dôchodku, ak sa nejakého dožijem).

Zakotvili sme v krásnom (pre mňa dovtedy neznámom) Flensburgu – centra regiónu Šlezvicko-Holštajnsko (odtiaľto pochádzal napr. manžel Kataríny Veľkej, neskorší ruský cár Peter III. ako vojvoda holštajnsko-gottorpský). Mesto bolo v minulosti dôležitým strediskom obchodu s rumom – na uliciach vidíte množstvo drevených sudov a obchodníkov.

Záliv v meste mi vyčaroval spomienky na milovaný Gdańsk. Pekne udržiavané historické budovy, milí ľudia, romantické zákutia, krásny hotel a pokoj prístavného námorného mestečka bolo príjemným prekvapením.

Piatok

Dánsko pri prejazde pôsobilo ako veľmi usporiadaná krajina. Švédsko už menej (prekvapivo slabé benzínky, a hlavne zlý stav wc, ktoré boli ešte k tomu vždy spoločné). Prešli sme dvoma úžasnými mostmi, jeden spájajúci dánsku pevninu s kodaňským ostrovom a druhý, ktorý spája Kodaň s Malmö. Zaujímavosťou je umelo vytvorený ostrov, kvôli vstupu do tunelu, ktorý je zároveň prírodnou rezerváciou s množstvom rastlín a živočíchov. Po okrajovom nahliadnutí do Göteborgu (a jeho strašidelného lunaparku) sme zaparkovali v mestečku Uddevalla, ktoré pôsobilo ako malé kúpeľne mestečko, respektíve mi pripomenulo severošvédsku Kirunu. Vraj sa tu našlo množstvo fosílií. Supermarket Willis ma obrovský výber produktov za veľmi podobne ceny našim (alebo aj nižšie, že Argeta…aj keď ju treba dopraviť zo Slovinska ďalej ako len k nám). A v bare mali ipku! Bývame v starosvetskom hoteli, akoby v typickom švédskom vintage domčeku.

Sobota

Cesta bola celkom dlhá, avšak priniesla množstvo krásnych scenérií. Prekvapivo mi to miestami pripomínalo rurálnu Ameriku známu z rôznych filmov (opustené protestantské kostolíky a usadlosti). Prevažne bolo slnečno, ale v jedinom momente nás prekvapil ostrý dážď. Počasie vskutku zaujímavé – trepeme sa na sever, aby sme sa vyhli teplu u nás, a dostaneme krásnu inverziu s viac ako 30 stupňami. Každopádne, pri týchto samotkách si vždy rozmyslite pitný režim, nakoľko benzíniek je tu veľmi malo, a aj z toho mnohé nefungujú (keďže sa tankuje cez kartu pri pumpe).

Svetlo je tu v tomto ročnom období naozaj dlho, takže sme si mohli vychutnať uvítacím prechádzku neskoro večer. Po dlhom dni v aute to výborne padlo.

Nedeľa

Trondheim na mňa pôsobil zvláštnym dojmom, ťažko však pomenovať čím presne. Centrálne betónové námestie pustejšie ako takmer v akomkoľvek slovenskom okresnom meste, vymreté centrum väčšinu času, rôzne výstrelky (napríklad improvizovaná predzáhradka, zatúlané a pípajúce mláďatá všadeprítomným čajok, ktoré sa kúpali vo fontánach a vždy vedeli nájsť perfektné fotogenické miesta). Potešil ma celkom prehľadný MHD systém a môj pohľadnicový plán (dúfam aj s úspešným slovenským doručením) – nepoviem presný postup, každý nech si zistí sám, v tom je to old school dobrodružstvo. Ale po poriadku.

Ráno sme vyrazili do Ringve hudobného múzea, a keďže sme prišli o niečo skôr, mali sme dokonalú príležitosť využiť čas a pozrieť si okolitú botanickú záhradu. Okrem ďatla, vtáčikov a všetkých rozkvitnutých rastlín som mala najkrajší zážitok s veveričkami – boli veľmi odvážne a jedna dokonca vyliezla na mňa a druha takmer skočila z vetvy stromu do mojich vlasov. ňuňu

V múzeu bola dočasná výstava venovaná harfe (a pridruženým nástrojom), a stála s neuveriteľným množstvom nástrojom z celého sveta a všetkých historických období. Je tam aj miestnosť, kde sa dajú poskúšať, ale to je skôr cielene na deti. Nevadí, dačo malo som si pohrala. Skvelé bolo, že návštevníkov bolo malo, čiže sme si vedeli v kľude vychutnať celý zážitok. Počítajte hodinku normálnym tempom. Naspäť do centra sa rovnako dá dostať nie úplne frekventovanými spojmi (keďže je to trošku iná mestská štvrť). Ďakujem môjmu známemu zvukárovi Peťovi za skvelý tip!

Vystúpili sme priamo pred hlavným suvenírovým obchodom House of Norway a pokračovali smerom k Nidaros katedrále. Je postavená na hrobe svätého Olafa II., ktorý šíril kresťanstvo v dovtedy prevažne pohanskom vikingskom svete. Je to tiež tradičné miesto posvätenia (a voľakedy aj korunovácie) panovníkov Nórska. Jej stavba prebiehala postupne, zažila mnoho rekonštrukcií, aj zmenu z katolíckej diecézy na protestantskú. Nachádza sa tu aj záver pútnickej cesty. Nachádzajú sa tu dva organy – jeden krásny barokový a druhý moderný so 125 registrami. Mimochodom, názov Nidaros je pôvodný názov mesta Trondheim.

Otázka znie, či sa oplatí kombinovaný lístok – arcibiskupský palác za mňa nie, okrem makiet ako sa rozširovala stavba nič zaujímavé, korunovačné klenoty už boli lepšie. Toľko červenej farby všade naokolo. Fotiť sa samozrejme nedalo. Vychytali sme ešte ministredoveké trhy s remeselníkmi, žonglérmi a inými zabávačmi.

Neďaleko sa nachádza Gamla bybro, starý most s typickými farebnými domčekmi štvrti Bakklandet. Tu sme sa aj naobedovali – piva tu majú slušne, a ja som si dala nórsku tresku na portugalsky spôsob balacao.

V podniku na hlavnom námestí so solárnou sochou Olafa I. sme stretli prekvapivo slovenskú čašníčku, ktorú sme trošku vyspovedali o živote v Nórsku. Bolo veľmi príjemne počuť slovenčinu z iných ako našich úst.

Pondelok

Pre cestu medzi mestami Trondheim a Oslo použité určite E6- nájdete tu krásne výjavy fjordov, vodopádov, majestátnych hôr, zvieratká, ako sa postupne mení krajina. Nájsť vchod k ním z diaľnice je však trochu obtiažne, ale zmočiť trochu nohy sa nám podarilo.

Samotné Oslo má prekvapivo veľa tunelov rámci mesta. Hotel máme vo vyššej štvrti so samými honosnými a upravovanými vilami medzi centrom a parkom v okolo kráľovského paláca a Vigeland (Frogner) parkom so známymi nahými sochami a vykvitnutými ružami. Po dlhej ceste sme túto trasu prešli a so spoznávaním mesta budeme pokračovať ďalší deň.

Utorok

Deň sme začali vyvezením sa na polostrov Bygdoy, kde sa nachádza folklórne múzeum. Síce nedosahuje kvalitou ani svojou veľkosťou štokholmský skanzen, predsa len by som to k nemu aspoň vzdialene prirovnala. Sú tam domy dobovo zariadené, aj s obyvateľmi, či už je to luteránska škola, retro farmársky domček, ovečky, koníky, horáreň, krčma s hráčmi na lýre či hardangeri (tradičné husle), alebo vikingský kostol Gol Stave (tohto typu je v celom nórsku zachovaných ani nie 30).

Samostatnú sekciu tvorí kvázi Belle epoque mestečko, s lekárňou, obchodom, pakistanským bytom či bankou. Sú tu expozície aj o tradičných obyvateľoch Saamov.

Hneď vedľa sa nachádza známe múzeum vikingskej pohrebnej lodi Oseberg, ktoré bolo v čase našej návštevy v rozsiahlej rekonštrukcii. Po asi 15 minútovej prechádzke pomedzi miestne vilky sme prišli k vode, kde je niekoľko múzeí, najznámejšie je Fram o polárnych expedíciách. Pre mňa absolútne sklamanie a vyhodené peniaze – neuveriteľné množstvo ľudí na tak malý priestor mi znemožnil návštevu interiéru lode, keďže ľudia by ma buď umačkali alebo by som sa udusila z nedostatku vzduchu.

Na obed odporúčam reštauráciu Elias neďaleko univerzity v centre, majú výborného lososa s kaviárom, či sobí perkelt, ktorý som vyskúšala ja. Alebo určite čokoľvek z menu. Určite gastro zážitok.

Určite navštívte Národne múzeum – veľmi prehľadné a zaujímavé expozície, či už nábytku, lifestylu či vizuálneho umenia všetkého druhu naprieč históriou, aj keď viac asi zamerané na súčasnosť, ktorá ma, musím povedať, zaujala tentokrát omnoho viac ako minulosť (čo je prekvapivé – asi starnem). Navyše majú najlepší muzeálny shop v Nórsku (z tých, čo som navštívila), a veľmi ľutujem, že som verila, že budú aj lepšie – neboli a banujem.

O siedmej nás ešte čakala večerná plavba po oslovských fjordoch so živou jazzovou kapelou (a krevetami, ktoré som nejedla). Pri čakaní na vstup sa z ničoho nič objavila prietrž mračien, ktorá ale našťastie prestala, kým sme vyštartovali (aj keď väčšina ostatných ľudí musela sedieť na mokrých epedách).

Bolo krásne sledovať moderné aj klasické domčeky na pobreží a ako sa postupne menili scenérie, až sme sa napokon priblížili k šíremu moru.

Pri návrate do prístavu s pohľadom na slávnu budovu oslovskej opery sme sledovali západ slnka o desiatej hodine večer. Však treba si aj užívať.

Streda

Čo do môjho interného programu, toto bol najnáročnejší deň podľa plánovania. Nakoniec to až také zlé nebolo. Hneď ráno som nabehla do Viking planet neďaleko radnice. Po vtipnej reakcii predavača, že oni neveria na študentov, som zaplatila teda plnú cenu za vstupné – opäť podľa mňa neodráža hodnotu, podobne ako Fram. Môžete si tu síce spraviť AI portrét seba ako vikinga, či preklikať nejaké tabule s krátkymi textami o historických míľnikov vikingov (čo je fajn, hlavne keď som bola ráno úplne sama vnútri), či pozrieť dva tendenčne vyrobené filmy…za tretinovú sumu možno fajn.

Cez hlavnú avenue Karl Johans gate som sa presunula do Historického múzea, ktoré ma veľmi sklamalo. Nebolo síce drahé, ale čakala som niečo podobne ako v Štokholme, kde ak by som mala viac času a energie kľudne strávim aj tri hodiny, toto bolo veľmi slabé. Miestnosti vskutku maličké, minivýstava o podobnosti nórskej a poľskej kultúry a mincí (ok, fajn, ale povrchne), africké domorodé kultúry, možno o niečo lepšie na najvyššom poschodí o vikingskej mytológii – opäť ale mohli výrazne viac do hĺbky.

Po tomto sklamaní nasledovalo ďalšie – mala som v pláne ísť do predajne klavírov Steinway a zahrať si. Ešte som bola potešená, že časovo som na tom veľmi dobre, a stihnem možno aj menší recitál. Ale presne v júli sú zavretí. Nejde mi karta naozaj.

Po krátkom stretnutí pri parlamente na suveníry a jednu limonádu s mamou a L som pokračovala na Akershus pevnosť. Toto stredoveké centrum moci s krásnymi dobovými halami, nábytkom, oblečením a portrétmi panovníkov ma celkom oslnilo. Navyše sú tu krásne výhľady na mesto. Po veľkom požiari v roku 1624 sa rozhodol dánsky (a nórsky) kráľ Kristián IV. presunúť svoju rezidenciu do Osla a práve do tejto pevnosti. Slúžila aj ako väzenie. Pochovaní sú tu niektorí panovníci. A popravení tu boli aj nacistickí kolaborátori, vrátane známeho Vidkuna Quislinga. Pri východe bohužiaľ začalo znenazdajky pršať, musela som vytiahnuť pršiplášť a ponáhľať sa za ostatnými do nákupného centra.

Po vyjasnení sme pokračovali k zázraku modernej architektúry, oslovskej opere. Dnu sa dalo nakuknúť iba do vestibulu, všade samé lešenia vnútri. Vyšľapanie na vrchol budovy je prakticky povinné, tie výhľady na všetky svetové strany stoja za to.

Na záver našich potuliek nás čakal Munch (okrem iného môj najmilovanejší maliar). Skvelo zorganizovaná budova na 11tich poschodiach, dozviete sa o Munchových obsesiách a inšpiráciách, úspechoch a pádoch, umeleckom zrení, bývaní (moderne spracovaný byt), kontexte s inými umelcami, či iného moderného umenia v dialógu s Edvardom. Celé to korunuje bar s úžasnými výhľadmi dookola na mesto Oslo (pôvodne Christiania). Inak vtipná záležitosť – na odloženie vecí do skriniek sme si (náhodne?) vybrali práve s číslami 44 a 63 (Munch žil v rokoch 1863-1944).

Na záver dňa mi opäť daždivé počasie prekazilo plán ešte si namočiť nohy na neďalekej pláži. Čo už.

Štvrtok

Po prekonaní dlhých mostov Oresund a Stromabaelt sme dorazili do dánskeho Nyborgu. V obrovskom a historickom hoteli na pláži sme mali dokonale výhľady priamo z postele. Voda veľmi príjemná, móla pekné, fotky fotogenické. Zahrala som si večer v hale na pianíne (aj keď po pive to veľkú kvalitu nedosiahlo).

Piatok

Prespanie v Lipsku pri diaľnici v sympatickom hoteli.

Sobota

Cesta domov.

Ďakujeme L za šoférovanie a iné zábavky, aj za výber skrytých pokladov ako bol Flensburg či Nyborg. A čo odporučiť z nórskych miest? V Trondheime určite múzeum hudby (Ringve ak klasiku, Rockheim ak rock – aj keď ten som nenavštívila, vraj tam majú najväčší mixážny pult sveta?), Ringve aj kvôli botanickej záhrade, parku a veveričkám, ďalej Nidaros katedrálu a samozrejme farebné domčeky. Cestu do Osla E6. V Osle určite Národne múzeum, Munch a Folklórne, Frogner park, okolie kráľovského parku a plavbu po fjordoch. Dva dni (na Oslo) určite dostatočné. Kam povedú ďalšie cesty? Uvidíme.