{"id":888,"date":"2022-09-19T22:27:49","date_gmt":"2022-09-19T20:27:49","guid":{"rendered":"https:\/\/flatsome.samuelgogola.sk\/?p=888"},"modified":"2022-09-30T13:09:46","modified_gmt":"2022-09-30T11:09:46","slug":"arnold-schoenberg-oda-na-napoleona","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.terezajadudova.com\/sk\/arnold-schoenberg-oda-na-napoleona\/","title":{"rendered":"Arnold Schoenberg: \u00d3da na Napoleona"},"content":{"rendered":"
\n\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\n\n\t\t<\/div>\n\n\t\t\n\n\t\t
\n\t\t\t\n\n
\n\n\n\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\n\t\t\t\n\n

Arnold Schoenberg: \u00d3da na Napoleona<\/h2>\n

Semin\u00e1rna pr\u00e1ca – Semin\u00e1r skladby<\/em><\/p>\n

\u00davod<\/b><\/p>\n

\u00d3da na Napoleona je skladba nap\u00edsan\u00e1 pre recit\u00e1tora, sl\u00e1\u010dikov\u00fd kvartet a klav\u00edr. B\u00e1se\u0148 lorda Byrona zhudobnil Arnold Schoenberg po\u010das Druhej svetovej vojny na protest proti nacistickej tyranii. Deklam\u00e1cia slova je presne zap\u00edsan\u00e1 v jednoriadkovej notovej osnove. Podobne ako v skladate\u013eov\u00fdch in\u00fdch skladb\u00e1ch – Pierrot Lunaire a A Survivor from Warsaw, re\u010d p\u00f4sob\u00ed na posluch\u00e1\u010da ve\u013emi sugest\u00edvne, miestami satiricky.<\/p>\n

B\u00e1se\u0148 lorda Byrona<\/b><\/p>\n

Lord Byron nap\u00edsal \u00d3du 10. apr\u00edla 1814, de\u0148 po Napoleonovej abdik\u00e1cii. Publikovan\u00e1 bola anonymne. Sklad\u00e1 sa z \u0161estn\u00e1stich strof, pri\u010dom nesk\u00f4r po naliehan\u00ed vydavate\u013ea dop\u00edsal lord Byron \u010fal\u0161ie tri. B\u00e1se\u0148 obsahuje ver\u0161e, ktor\u00e9 s\u00fa namieren\u00e9 nielen proti Napoleonovi, ale aj na ka\u017ed\u00e9ho samozvan\u00e9ho dikt\u00e1tora (a teda v kone\u010dnom d\u00f4sledku aj na Adolfa Hitlera). Navy\u0161e, lord Byron predpovedal, \u017ee ka\u017ed\u00e1 podobn\u00e1 tyrania sa raz mus\u00ed skon\u010di\u0165, \u010do sa napokon stalo aj s Tre\u0165ou r\u00ed\u0161ou. Schoenberga musel zauja\u0165 aj ver\u0161, ktor\u00fd odkazuje na Rak\u00fasko (Napoleonova man\u017eelka M\u00e1ria Lujza poch\u00e1dzala z habsbursko-lotrinskej dynastie; Schoenberg bol roden\u00fdm Rak\u00fa\u0161anom; Rak\u00fasko po an\u0161luse patrilo pod Nemecko). \u00a0<\/span><\/p>\n

Schoenbergov filozofick\u00fd poh\u013ead na kompoz\u00edciu\u00a0<\/span><\/b><\/p>\n

(\u201cAko som nap\u00edsal \u00d3du na Napoleona\u201d <\/i>1943)<\/b><\/p>\n

\u201cLiga skladate\u013eov ma oslovila v roku 1942 <\/i>(Judith L. Ryan spom\u00edna rok 1941), aby som nap\u00edsal komorn\u00fa skladbu pre ich koncertn\u00fa sez\u00f3nu. In\u0161trument\u00e1cia mala by\u0165 limitovan\u00e1. Mal som ideu, \u017ee t\u00e1to kompoz\u00edcia nesmie ignorova\u0165 vzru\u0161enie v \u013eudstve namieren\u00e9 proti zlo\u010din(c)om, ktor\u00e9 t\u00fato vojnu vyprovokovali. Spomenul som si na Mozartovu operu Figarova svadba, Schillerovho Wilhelma Tella, Goetheho Egmonta, Beethovenovu Eroick\u00fa symf\u00f3niu a Wellingtonovo v\u00ed\u0165azstvo, a pochopil som, \u017ee mor\u00e1lnou povinnos\u0165ou inteligencie je povsta\u0165 proti tyranii.\u00a0<\/span><\/i><\/p>\n

Ale toto v\u0161etko bolo iba moj\u00edm sekund\u00e1rnym mot\u00edvom. Dlho som uva\u017eoval nad v\u00fdznamom nacistickej filozofie. Jeden element ma pri sk\u00faman\u00ed zarazil najviac: bezcennos\u0165 indivu\u00e1lneho \u017eivota (a individuality ako takej) v totalite. Nedok\u00e1\u017eem pochopi\u0165, pre\u010do by cel\u00e1 gener\u00e1cia v\u010diel alebo Nemcov mala \u017ei\u0165 iba preto, aby splodila \u010fal\u0161iu rovnak\u00fa gener\u00e1ciu, ktor\u00e1 op\u00e4\u0165 spln\u00ed rovnak\u00fa \u00falohu: udr\u017ea\u0165 rasu na\u017eive. Dokonca sa domnievam, \u017ee v\u010dely (alebo mravce) in\u0161tinkt\u00edvne veria, \u017ee ich osudom je by\u0165 n\u00e1sledn\u00edkmi \u013eudstva, ke\u010f sa zni\u010d\u00ed samo, podobne ako na\u0161i prechodcovia Obri, K\u00fazeln\u00edci, Draci, Dinosauri a ostatn\u00ed zni\u010dili sami seba a svoj svet, tak\u017ee prv\u00ed \u013eudia poznali iba zop\u00e1r izolovan\u00fdch druhov. Schopnos\u0165 mravcov (a \u013eud\u00ed) vytv\u00e1ra\u0165 \u0161t\u00e1ty a spr\u00e1va\u0165 sa pod\u013ea z\u00e1konov – akoko\u013evek nezmyselne a primit\u00edvne sa n\u00e1m to m\u00f4\u017ee zda\u0165 – pr\u00e1ve t\u00e1to schopnos\u0165, unik\u00e1tna medzi zvieratami, sa podob\u00e1 n\u00e1\u0161mu vlastn\u00e9mu \u017eivotu; a v na\u0161ej predstavivosti m\u00f4\u017eme rozj\u00edma\u0165 nad\u00a0 <\/span>t\u00fdmto pr\u00edbehom, sledova\u0165 ako rastie ich moc, ve\u013ekos\u0165 a tvar, a ako si vytv\u00e1raj\u00fa vlastn\u00fd svet, ktor\u00fd u\u017e nevyzer\u00e1 ako p\u00f4vodn\u00fd \u00fa\u013e.<\/i><\/p>\n

Bez tak\u00e9hoto cie\u013ea sa \u017eivot v\u010diel, so zabit\u00edm tis\u00edcov potomkov kr\u00e1\u013eovnej, zd\u00e1 by\u0165 m\u00e1rnym. Podobne v\u0161etky obety nemeckej Herrenvolk (nadradenej rasy) by nemali \u017eiadny zmysel bez cie\u013ea v podobe svetovej dominancie – v ktorej by jednotlivec mohol by\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00fd.<\/i><\/p>\n

Predt\u00fdm, ne\u017e som za\u010dal p\u00edsa\u0165 tento text, som sk\u00famal Maeterlinckovo dielo \u017divot v\u010diel. D\u00fafal som, \u017ee v \u0148om n\u00e1jdem mot\u00edvy, ktor\u00e9 by potvrdili m\u00f4j postoj. Ale opak sa stal pravdou – Maeterlinckova poetick\u00e1 filozofia pozl\u00e1tila v\u0161etko, \u010do e\u0161te nebolo pozl\u00e1ten\u00e9. Jeho vysvetlenia s\u00fa tak n\u00e1dhern\u00e9, \u017ee jeden by ich mohol odmietnu\u0165, aj keby vedel, \u017ee boli iba \u010distou po\u00e9ziou. Musel som upusti\u0165 z tohto pl\u00e1nu. Musel som n\u00e1js\u0165 in\u00fd n\u00e1met, ktor\u00fd by zodpovedal m\u00f4jmu \u00fa\u010delu.\u201d<\/i><\/p>\n

Anal\u00fdza<\/b><\/p>\n

\u00d3da je rozdelen\u00e1 na \u0161tyri \u010dasti (po 5, 3, 4, 7 strof\u00e1ch), ktor\u00e9 s\u00fa oddelen\u00e9 medzihrami a introdukciami s hlavn\u00fdmi mot\u00edvmi.\u00a0<\/span><\/p>\n

Prv\u00e1 \u010das\u0165 je zlo\u017een\u00e1 z dvoch \u201cnapoleonsk\u00fdch\u201d t\u00e9m, recit\u00e1tor odsudzuje tyrana. Druh\u00e1 hlavn\u00e1 \u010das\u0165, ktor\u00e1 nasleduje po medzihre, sa zaober\u00e1 osudami troch historick\u00fdch post\u00e1v, ktor\u00e9 kontrastuj\u00fa s Napoleonom. Po druhej medzihre, ktor\u00e1 vyu\u017e\u00edva mot\u00edvy z introdukcie, prich\u00e1dza tretia \u010das\u0165. T\u00e1 je preru\u0161ovan\u00e1 \u010dast\u00fdmi recitat\u00edvnymi pas\u00e1\u017eami. Posledn\u00e1 \u010das\u0165 rozv\u00edja takmer v\u0161etky doteraj\u0161ie mot\u00edvy.\u00a0<\/span><\/p>\n

Schoenberg v tejto skladbe vyu\u017e\u00edva dvan\u00e1s\u0165t\u00f3nov\u00fd rad E F Des C Gis A H B D Es G Fis, av\u0161ak v kompoz\u00edcii je nieko\u013eko odkazov na ton\u00e1lnu hudbu – najm\u00e4 z\u00e1vere\u010dn\u00fd akord Es dur, ktor\u00fd je dozaista t\u00fdm najzauj\u00edmavej\u0161\u00edm efektom celej skladby – je \u00fazko spojen\u00fd s Napoleonom cez dve k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 diela svetovej hudobnej literat\u00fary. Beethovenova Tretia symf\u00f3nia Eroica je taktie\u017e v Es dure, navy\u0161e bola p\u00f4vodne venovan\u00e1 samotn\u00e9mu Napoleonovi (ke\u010f sa Napoleon s\u00e1m korunoval za cis\u00e1ra, Beethovena to ve\u013emi rozz\u00farilo, a venovanie vy\u0161krtol).<\/p>\n

Rovnak\u00fa t\u00f3ninu vyu\u017eil aj \u010cajkovskij vo svojej Overt\u00fare 1812, ktorou sa pripom\u00edna v\u00ed\u0165azstvo ruskej arm\u00e1dy nad Napoleonovou Grande Arm\u00e9e v Rusku. Es dur je celkovo pova\u017eovan\u00fd za najheroickej\u0161\u00ed a najtriumf\u00e1lnej\u0161\u00ed akord. V taktoch 63-64 cituje Schoenberg sn\u00e1\u010f najzn\u00e1mej\u0161\u00ed mot\u00edv v\u0161etk\u00fdch \u010dias – prv\u00e9 \u0161tyri t\u00f3ny Beethovenovej Piatej symf\u00f3nie spolu s n\u00e1znakom franc\u00fazskej hymny (od \u010dias Ve\u013ekej franc\u00fazskej revol\u00facie) Marseillaise. Takty 82 a 83 zas obsahuj\u00fa fanf\u00e1ru, ktor\u00e1 ale neznie triumf\u00e1lne – spolu s textom Prince <\/i>vyznieva akosi \u201cpokazene\u201d. Mus\u00edme taktie\u017e spomen\u00fa\u0165, \u017ee hne\u010f pri prvom vypo\u010dut\u00ed n\u00e1m takty 254-258 Schoenbergovej \u00d3dy evokovali pas\u00e1\u017e z prvej \u010dasti Prv\u00e9ho klav\u00edrneho koncertu P.I.\u010cajkovsk\u00e9ho. Predpoklad\u00e1me v\u0161ak, \u017ee je to iba zhoda n\u00e1hod.<\/p>\n

Premi\u00e9ra<\/b><\/p>\n

Ke\u010f bola skladba dokon\u010den\u00e1, za\u010dal sa hon na vhodn\u00e9ho recit\u00e1tora. Premi\u00e9ra bola stanoven\u00e1 na 23. novembra 1942, pri\u010dom sl\u00e1\u010dikov\u00fd kvartet bol nahraden\u00fd sl\u00e1\u010dikov\u00fdm orchestrom\u00a0 <\/span>Newyorskej filharm\u00f3nie (Schoenberg pre t\u00fato pr\u00edle\u017eitos\u0165 prirodzene upravil partit\u00faru). Klaviristom bol Edward Steuermann, recitoval Mack Harell a dirigoval Artur Rodzinski. O dva dni bolo vyst\u00fapenie zopakovan\u00e9 a vysielan\u00e9 v rozhlase. \u00a0<\/span><\/p>\n

Schoenberg na premi\u00e9re pr\u00edtomn\u00fd nebol, prv\u00fdkr\u00e1t po\u010dul svoje dielo na koncerte a\u017e v roku 1949 pri pr\u00edle\u017eitosti svojich 75. naroden\u00edn. Recitoval William Schallert, za klav\u00edrom sedel Leonard Stein, kvartet viedol Adolph Koldofsky. Schoenberg sa dokonca podielal na n\u00e1cviku, aby bola interpret\u00e1cia \u00faplne pod\u013ea jeho predst\u00e1v. Trval na tom, \u017ee deklam\u00e1cia slova m\u00e1 zd\u00f4razni\u0165 najm\u00e4 dramatickos\u0165 a expres\u00edvnos\u0165 textu, pri\u010dom v\u00fd\u0161ka t\u00f3nov bola iba druhorad\u00e1.\u00a0<\/span><\/p>\n

Z\u00e1ver<\/b><\/p>\n

\u00d3da na Napoleona je dozaista d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou \u010di u\u017e klasickej hudby ako takej, alebo v kontexte tvorby Arnolda Schoenberg. Nesmieme zabudn\u00fa\u0165, \u017ee mala tie\u017e dopad na mor\u00e1lku \u013eud\u00ed po\u010das Druhej svetovej vojny – vysielali ju nielen v USA, ale tie\u017e ako formu antipropagandy v Nemecku.\u00a0<\/span><\/p>\n

Pozn. Zdroje nezverejnen\u00e9.<\/em><\/p>\n\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\n\t\n\n<\/div>\n\n\t\t<\/div>\n\n\t\t\n