{"id":703,"date":"2022-09-17T22:44:55","date_gmt":"2022-09-17T20:44:55","guid":{"rendered":"https:\/\/flatsome.samuelgogola.sk\/?p=703"},"modified":"2022-09-30T13:12:46","modified_gmt":"2022-09-30T11:12:46","slug":"uvahy-o-kralovnej-viktorii","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.terezajadudova.com\/sk\/uvahy-o-kralovnej-viktorii\/","title":{"rendered":"\u00davahy o kr\u00e1\u013eovnej Vikt\u00f3rii"},"content":{"rendered":"
\n\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\n\n\t\t<\/div>\n\n\t\t\n\n\t\t
\n\t\t\t\n\n
\n\n\n\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\n\t\t\t\n\n

\u00davahy o kr\u00e1\u013eovnej Vikt\u00f3rii<\/h3>\n

\u010eal\u0161ia predn\u00e1\u0161ka na vyu\u010dovanie dejepisu po\u010das \u0161t\u00fadia na gymn\u00e1ziu.<\/em><\/p>\n

–<\/p>\n

Vikt\u00f3riin otec bol princ Edward, vojvoda z\u00a0Kentu a\u00a0Strathearnu, \u0161tvrt\u00fd syn britsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea Juraja III. Do roku 1817 existovala jedin\u00e1 legit\u00edmna pravnu\u010dka Juraja III. \u2013 princezn\u00e1 Charlotta z\u00a0Walesu. Jej otec bol neskor\u0161\u00ed kr\u00e1\u013e Juraj IV. a\u00a0jej man\u017eelom bol princ Leopold Sasko-Coburgsko-Saalfeldsk\u00fd. Jej man\u017eelstvo bolo ve\u013emi \u0161\u0165astn\u00e9, ale \u0161\u0165astie sa skon\u010dilo, ke\u010f Charlotta zomrela po\u010das p\u00f4rodu chlapca, ktor\u00fd zomrel onedlho nato. Rodila takmer dva dni, a\u00a0zomrela v\u00a0neskuto\u010dn\u00fdch bolestiach. Hne\u010f nato vypukla n\u00e1sledn\u00edcka kr\u00edza. Synovia Juraja III. sa ocitli pod tlakom. Napriek tomu, \u017ee niektor\u00ed z\u00a0nich u\u017e mali nejak\u00e9 nelegit\u00edmne deti, potrebovali splodi\u0165 legit\u00edmneho dedi\u010da. Bolo to ako z\u00e1vod, kto z nich bude prv\u00fd, ktor\u00fd sa o\u017een\u00ed a\u00a0bude ma\u0165 die\u0165a. Tak\u017ee v\u00a0roku 1818 si Edward, vojvoda z\u00a0Kentu zobral za \u017eenu princezn\u00fa Victoria Sasko-Koburgsko-Saalfeldsk\u00fa, ovdoven\u00fa nemeck\u00fa princezn\u00fa s\u00a0dvomi de\u0165mi z\u00a0jej prv\u00e9ho man\u017eelstva s\u00a0princom z\u00a0Leiningenu. Jej brat Leopold bol u\u017e spom\u00ednan\u00fd vdovec po princeznej Charlotte. Jedin\u00e9 die\u0165a vojvodu a\u00a0vojvodkyne z\u00a0Kentu, Vikt\u00f3ria, sa narodila o\u00a04.15 r\u00e1no 24.m\u00e1ja 1819 v\u00a0Kensingtonskom pal\u00e1ci v\u00a0Lond\u00fdne.<\/p>\n

Bola pokrsten\u00e1 ako Alexandrina, na po\u010des\u0165 c\u00e1ra Alexandra I., ktor\u00fd bol jedn\u00fdm z\u00a0jej krstn\u00fdch rodi\u010dov, a\u00a0Vikt\u00f3ria, po jej mame. Ke\u010f sa Vikt\u00f3ria narodila, bola piatou v\u00a0n\u00e1sledn\u00edckej l\u00ednii po \u0161tyroch star\u0161\u00edch synov Juraja III.: Juraja, princa regenta (neskor\u0161ieho Juraja IV.), Frederika, vojvodu z\u00a0Yorku, Williama, vojvodu z\u00a0Clarence (neskor\u0161ieho Williama IV.), a\u00a0Vikt\u00f3riinho otca Edwarda, vojvodu z\u00a0Kentu. Princ regent nemal \u017eiadne pre\u017eiv\u0161ie deti, vojvoda z\u00a0Yorku nemal \u017eiadne, a\u00a0ich man\u017eelky boli pr\u00edli\u0161 star\u00e9 na to, aby mohli ma\u0165 e\u0161te nejak\u00e9 deti. Vojvoda z\u00a0Clarence a\u00a0vojvoda z\u00a0Kentu mali svadbu v\u00a0ten ist\u00fd de\u0148 v\u00a0roku 1818, ale obidve Clarenceove dc\u00e9ry zomreli ako b\u00e1b\u00e4tk\u00e1. Vikt\u00f3riin otec zomrel v\u00a0janu\u00e1ri 1820, ke\u010f mala Vikt\u00f3ria menej ako jeden rok. O\u00a0t\u00fd\u017ede\u0148 nato zomrel aj jej dedko Juraj III. a\u00a0na tr\u00f3n nast\u00fapil jeho najstar\u0161\u00ed syn, Juraj IV. Vojvoda z\u00a0Yorku zomrel v\u00a0roku 1827. Ke\u010f Juraj IV. zomrel v\u00a0roku 1830, kr\u00e1\u013eom sa stal jeho \u010fal\u0161\u00ed brat, William IV., a\u00a0Victoria sa stala n\u00e1sledn\u00ed\u010dkou tr\u00f3nu.<\/p>\n

–<\/p>\n

Vikt\u00f3ria nesk\u00f4r op\u00edsala svoje detstvo ako \u201edos\u0165 melancholick\u00e9\u201c. Jej matka bola extr\u00e9mne ochran\u00e1rska, a\u00a0Vikt\u00f3ria bola vychov\u00e1van\u00e1 ve\u013emi izolovane od in\u00fdch det\u00ed. Pre t\u00fato v\u00fdchovn\u00fa met\u00f3du sa v\u017eil pojem Kensingtonsk\u00fd syst\u00e9m, ke\u010f\u017ee \u017eila v\u00a0Kensingtonskom pal\u00e1ci. Obsahoval mnoho pravidiel a\u00a0protokolov, ako napr. pr\u00edsne dodr\u017eiavan\u00fd denn\u00fd re\u017eim, alebo \u017ee musela ma\u0165 niekoho, kto jej dr\u017eal ruku, ke\u010f i\u0161la po schodoch, aby n\u00e1hodou nespadla. Bol vytvoren\u00fd vojvodky\u0148ou a\u00a0jej (pravdepodobn\u00fdm milencom) sirom Johnom Conroyom. (Mimochodom, existuj\u00fa povery, \u017ee Conroy by mohol by\u0165 Vikt\u00f3riinym otcom, a\u00a0t\u00fdm p\u00e1dom je ka\u017ed\u00fd jej potomok, vr\u00e1tane Al\u017ebety II. nelegit\u00edmny). Vikt\u00f3ria spala v\u00a0spolo\u010dnej sp\u00e1lni s\u00a0jej matkou ka\u017ed\u00fa noc, \u0161tudovala so s\u00fakromn\u00fdmi u\u010dite\u013emi pod\u013ea pravideln\u00e9ho rozvrhu, hrala sa s\u00a0jej b\u00e1bikami, a\u00a0psom koker\u0161panielom Dashom. Ve\u013emi si ob\u013e\u00fabila vychov\u00e1vate\u013eku bar\u00f3nku Lehzenov\u00fa, ktor\u00fa mala rad\u0161ej ne\u017e kohoko\u013evek vo svojom okol\u00ed, dok\u00fdm sa nevydala, potom sa jej najbli\u017e\u0161ou osobou stal jej man\u017eel. Vikt\u00f3ria podnikla nieko\u013eko ciest po celom Anglicku po\u010das svojho detstva, ale nemala ich rada. Z\u00a0v\u00fdletov sa c\u00edtila unaven\u00e1 a\u00a0chor\u00e1, a\u00a0mala m\u00e1lo \u010dasu na oddych. Ke\u010f Vikt\u00f3ria ochorela, Conroy sa chcel sta\u0165 jej sekret\u00e1rom, a\u00a0t\u00fdm p\u00e1dom ju ovl\u00e1da\u0165. Vikt\u00f3ria v\u0161ak odolala, a\u00a0nesk\u00f4r, ke\u010f u\u017e bola kr\u00e1\u013eovnou, ho vyk\u00e1zala od dvora, no zostal v\u00a0bl\u00edzkosti vojvodkyni.<\/p>\n

–<\/p>\n

Od roku 1836 d\u00fafal vojvodkynin brat, Leopold, ktor\u00fd sa stal kr\u00e1\u013eom Belgi\u010danov v\u00a0roku 1831, \u017ee sa jeho neter Vikt\u00f3ria vyd\u00e1 za jeho synovca (teda jej vlastn\u00e9ho bratranca), princa Alberta Sasko-Kobursko-Gotajsk\u00e9ho. Leopold, Vikt\u00f3riina matka, a\u00a0Albertov otec boli s\u00farodenci. Leopold zorganizoval stretnutie. Vymyslel, aby vojvodky\u0148u z\u00a0Kentu pri\u0161li nav\u0161t\u00edvi\u0165 jej pr\u00edbuzn\u00ed z\u00a0Koburgu v\u00a0m\u00e1ji 1836, s\u00a0\u00famyslom predstavi\u0165 Alberta Vikt\u00f3rii. Pod\u013ea Vikt\u00f3riinho denn\u00edka si u\u017e\u00edvala Albertovu spolo\u010dnos\u0165 od sam\u00e9ho za\u010diatku. Po ich n\u00e1v\u0161teve nap\u00edsala: \u201eAlbert je extr\u00e9mne kr\u00e1sny, jeho vlasy maj\u00fa podobn\u00fa farbu ako moje, jeho o\u010di s\u00fa ve\u013ek\u00e9 a\u00a0modr\u00e9, a\u00a0m\u00e1 n\u00e1dhern\u00fd nos a\u00a0ve\u013emi sladk\u00e9 pery s\u00a0kr\u00e1snymi zubami, ale naj\u00fa\u017easnej\u0161\u00ed je \u0161arm jeho vystupovania.\u201c<\/p>\n

Vikt\u00f3ria nap\u00edsala jej str\u00fdkovi Leopoldovi, ktor\u00e9ho pova\u017eovala za jej \u201enajlep\u0161ieho a\u00a0najmil\u0161ieho poradcu\u201c, aby mu po\u010fakovala \u201eza pr\u00eds\u013eub ve\u013ek\u00e9ho \u0161\u0165astia, ktor\u00fd jej dal v\u00a0osobe drah\u00e9ho Alberta…m\u00e1 v\u0161etky kvality, ktor\u00e9 s\u00fa potrebn\u00e9 pre moje \u0161\u0165astie. Je tak citliv\u00fd, mil\u00fd, tak dobr\u00fd, a\u00a0tie\u017e pr\u00edvetiv\u00fd. M\u00e1 bezpochyby ten najpr\u00edjemnej\u0161\u00ed rozko\u0161n\u00fd exteri\u00e9r a\u00a0vzh\u013ead, ak\u00fd len m\u00f4\u017ee by\u0165 viden\u00fd na svete.\u201c Av\u0161ak, 17-ro\u010dn\u00e1 Vikt\u00f3ria, napriek z\u00e1ujmu o\u00a0Alberta, e\u0161te nebola na man\u017eelstvo pripraven\u00e1.<\/p>\n

–<\/p>\n

20.j\u00fana 1837 zomrel William IV. ako 71-ro\u010dn\u00fd, a Vikt\u00f3ria sa stala kr\u00e1\u013eovnou Spojen\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva. Do denn\u00edku si nap\u00edsala: \u201eBola som zobuden\u00e1 Mammou o 6. r\u00e1no. Povedala mi, \u017ee pri\u0161iel canterbursk\u00fd arcibiskup a lord Conyngham, a \u017eelaj\u00fa si ma nav\u0161t\u00edvi\u0165. Dostala som sa z postele a pre\u0161la som do prij\u00edmacej miestnosti, oble\u010den\u00e1 iba v no\u010dnej ko\u0161eli a sama, aby som sa s nimi mohla stretn\u00fa\u0165. Lord Conyngham mi potom ozn\u00e1mil, \u017ee m\u00f4j \u00faboh\u00fd str\u00fdko, kr\u00e1\u013e, u\u017e nie je, a \u017ee zomrel 12 min\u00fat po 2. hodine r\u00e1no, a t\u00fdm p\u00e1dom som kr\u00e1\u013eovn\u00e1.\u201c Ofici\u00e1lne dokumenty pripraven\u00e9 na prv\u00fd de\u0148 jej vl\u00e1dy ju opisuj\u00fa ako Alexandrinu Vikt\u00f3riu, ale prv\u00e9 meno bolo vymazan\u00e9 na jej v\u00fdslovn\u00e9 prianie, a nikdy viac nebolo nepou\u017eit\u00e9.<\/p>\n

Od roku 1714, Brit\u00e1nia a Hanover v Nemecku malo rovnak\u00e9ho panovn\u00edka, ale kv\u00f4li salick\u00e9mu pr\u00e1vu \u017eeny nemohli nast\u00fapi\u0165 na tr\u00f3n v Hanovere. K\u00fdm Vikt\u00f3ria prevzala v\u0161etky britsk\u00e9 dom\u00ednie, Hanover pre\u0161iel na jej otcovho mlad\u0161ieho brata, jej nepopul\u00e1rneho str\u00fdka vojvodu z Cumberlandu a Teviotdalu, ktor\u00fd sa stal hanoversk\u00fdm kr\u00e1\u013eom. Bol taktie\u017e jej n\u00e1stupcom, dok\u00fdm sa nevydala a nemala die\u0165a.<\/p>\n

–<\/p>\n

V \u010dase jej n\u00e1stupu na tr\u00f3n vl\u00e1da Brit\u00e1nie bola veden\u00e1 premi\u00e9rom zo strany Whigovcov, Lordom Melbournom, ktor\u00fd si z\u00edskal siln\u00fd vplyv na politicky nesk\u00fasen\u00fa kr\u00e1\u013eovn\u00fa, ktor\u00e1 sa spoliehala na jeho rady. Vikt\u00f3ria v \u0148om pravdepodobne videla otcovsk\u00fa rolu. Jej korunov\u00e1cia prebehla 28. j\u00fana 1838 vo Westminster Abbey. Viac ako 400 000 n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov pri\u0161lo do Lond\u00fdna na oslavy. Stala sa prv\u00fdm panovn\u00edkom, ktor\u00fd si zvolil za svoju rezidenciu Buckinghamsk\u00fd pal\u00e1c.<\/p>\n

–<\/p>\n

Napriek tomu, \u017ee Vikt\u00f3ria bola teraz kr\u00e1\u013eovnou, ako nevydat\u00e1 mlad\u00e1 \u017eena bola prin\u00faten\u00e1 spolo\u010densk\u00fdmi pravidlami \u017ei\u0165 s\u00a0jej matkou. No to sa malo \u010dochv\u00ed\u013ea zmeni\u0165. Albert a\u00a0Vikt\u00f3ria c\u00edtili vz\u00e1jomn\u00fa pr\u00ed\u0165a\u017elivos\u0165 a\u00a0kr\u00e1\u013eovn\u00e1 ho po\u017eiadala o\u00a0ruku 15.okt\u00f3bra 1839, iba 5 dn\u00ed po jeho pr\u00edchode na Windsor. Svadbu mali 10.febru\u00e1ra 1840 v\u00a0kr\u00e1\u013eovskej kaplnke v\u00a0pal\u00e1ci sv. Jakuba v\u00a0Lond\u00fdne. Str\u00e1vila svadobn\u00fa noc v\u00a0posteli s\u00a0boles\u0165ou hlavy, no napriek tomu nap\u00edsala do denn\u00edku:<\/p>\n

\u201eNikdy, NIKDY som neza\u017eila tak\u00fd ve\u010der!!! M\u00f4j Najdrah\u0161\u00ed najdrah\u0161\u00ed drah\u00fd Albert…jeho nadmern\u00e1 l\u00e1ska a\u00a0n\u00e1klonnos\u0165 mi d\u00e1va pocity nebeskej l\u00e1sky a\u00a0\u0161\u0165astia, v\u00a0ktor\u00e9 som kedy mohla d\u00fafa\u0165! Zovrel ma v\u00a0n\u00e1ru\u010d\u00ed a\u00a0bozk\u00e1vali sme sa znovu a\u00a0znovu! Jeho kr\u00e1sa, jeho sladkos\u0165 a\u00a0ne\u017enos\u0165 \u2013naozaj, ako m\u00f4\u017eem by\u0165 dostato\u010dne v\u010fa\u010dn\u00e1 za m\u00f4jho man\u017eela! \u00d3, toto bol naj\u0161\u0165astnej\u0161\u00ed de\u0148 m\u00f4jho \u017eivota!\u201c<\/p>\n

–<\/p>\n

Albert sa stal jej d\u00f4le\u017eit\u00fdm politick\u00fdm radcom rovnako ako jej spolo\u010dn\u00edkom, a\u00a0nahradil Lorda Melbournea ako dominantn\u00fa, vplyvn\u00fa osobu v\u00a0prvej polovici jej \u017eivota. Albert akt\u00edvne podporoval priemyseln\u00fa revol\u00faciu, stavanie \u017eelezn\u00edc, viedol reformy vo vzdel\u00e1van\u00ed, kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch financi\u00e1ch, oponoval a\u00a0odmietal otroctvo, mal \u0161peci\u00e1lnu z\u00e1\u013eubu v\u00a0aplikovan\u00ed vedy a\u00a0umenia do priemyslu. Osobne zorganizoval Ve\u013ek\u00fa v\u00fdstavu v\u00a0roku 1851 v\u00a0Lond\u00fdne, kde Brit\u00e1nia symbolicky triumfovala ako najd\u00f4le\u017eitej\u0161ia ve\u013emoc vtedaj\u0161ieho sveta.<\/p>\n

–<\/p>\n

Vikt\u00f3riine prv\u00e9 die\u0165a, dc\u00e9ra Vikt\u00f3ria, prez\u00fdvan\u00e1 Vicky, sa narodila 21.novembra 1840. Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee kr\u00e1\u013eovn\u00e1 nezn\u00e1\u0161ala by\u0165 tehotn\u00e1 (c\u00edtila sa vraj ako kotn\u00e1 krava), vn\u00edmala k\u0155menie det\u00ed ako nechutn\u00e9, a\u00a0myslela si, \u017ee novorodenci s\u00fa \u0161kared\u00ed.<\/p>\n

–<\/p>\n

Napriek tomu, po\u010das nasleduj\u00facich 17 rokov povila e\u0161te \u010fal\u0161\u00edch 8 det\u00ed, medzi nimi aj Alberta Edwarda, princa z\u00a0Walesu, neskor\u0161ieho kr\u00e1\u013ea Eduarda VII.<\/p>\n

–<\/p>\n

Prebehlo taktie\u017e nieko\u013eko pokusov o\u00a0atent\u00e1t na Vikt\u00f3riu, na\u0161\u0165astie v\u0161ak v\u0161etky pre\u017eila. V\u00e4\u010d\u0161ina v\u0161ak prebehla s\u00a0nenabitou zbra\u0148ou, a \u201ep\u00e1chatelia\u201c boli v\u00e4\u010d\u0161inou osoby prahn\u00face po zvidite\u013enen\u00ed sa, a\u00a0tak v\u00e4\u010d\u0161ina z\u00a0nich skon\u010dila za dverami bl\u00e1zinca.<\/p>\n

Vikt\u00f3ria taktie\u017e zlep\u0161ila historicky nap\u00e4t\u00e9 vz\u0165ahy s\u00a0Franc\u00fazskom, pomocou organizovan\u00ed stretnut\u00ed medzi britskou a\u00a0franc\u00fazskou kr\u00e1\u013eovskou rodinou.<\/p>\n

–<\/p>\n

Vikt\u00f3riina najstar\u0161ia dc\u00e9ra, Vicky, sa vydala za princa Fridricha Wilhelma Prusk\u00e9ho v\u00a0Lond\u00fdne v\u00a0roku 1858. Kr\u00e1\u013eovn\u00e1 a\u00a0Albert d\u00fafali, \u017ee ich dc\u00e9ra a\u00a0za\u0165 bud\u00fa ma\u0165 liber\u00e1lny vplyv na silne militaristick\u00e9 Prusko. Takmer presne o\u00a0rok nesk\u00f4r, princezn\u00e1 Vikt\u00f3ria porodila kr\u00e1\u013eovnine prv\u00e9 vn\u00fa\u010da, Wilhelma, ktor\u00fd sa stane nesk\u00f4r posledn\u00fdm nemeck\u00fdm cis\u00e1rom. Narodil sa s\u00a0hendikepovanou \u013eavou rukou, kv\u00f4li chybe doktorov pri p\u00f4rode, ke\u010f ju lek\u00e1rskym n\u00e1strojom pomlia\u017edili. Nesk\u00f4r sa ju sna\u017eili \u201evylie\u010di\u0165\u201c prikladan\u00edm \u010derstv\u00e9ho kr\u00e1li\u010dieho m\u00e4sa, lebo verili, \u017ee zvieracia krv rozpr\u00fadi krv v\u00a0nehybnej ruke. Alebo priv\u00e4zovali zdrav\u00fa ruku k\u00a0telu, aby bol n\u00faten\u00fd pou\u017e\u00edva\u0165 chrom\u00fa ruku. Nevideli, \u017ee jedin\u00e9 \u010do mal\u00fd Wilhelm potreboval, bola l\u00e1ska a\u00a0pochopenie. A\u00a0tak z\u00a0neho vyr\u00e1stol neurotik s\u00a0komplexami menejcennosti. Vicky sa obvi\u0148ovala, a\u00a0ned\u00e1vala dostato\u010dn\u00fa l\u00e1sku svojmu synovi. A\u00a0nesk\u00f4r, Wilhelm II. nen\u00e1videl v\u0161etko anglick\u00e9, kv\u00f4li jeho mame, ale\u00a0z\u00e1rove\u0148 k\u00a0nej poci\u0165oval ak\u00fdsi Oidipov komplex. Napriek tomu zbo\u017e\u0148oval svoju babi\u010dku, ktor\u00e1 pre\u0148ho mala v\u017edy pochopenie. Ale vr\u00e1\u0165me sa sp\u00e4\u0165 k\u00a0Vikt\u00f3rii.<\/p>\n

–<\/p>\n

V marci 1861 Vikt\u00f3riina matka zomrela, s Vikt\u00f3riou po boku. Ke\u010f si kr\u00e1\u013eovn\u00e1 pre\u010d\u00edtala matkine papiere, zistila, \u017ee jej matka ju ve\u013emi milovala, zlomilo jej to srdce, a obvinila Conroy zo zl\u00e9ho vplyvu na jej matku. Aby u\u013eavil svojej \u017eene po\u010das tohto intenz\u00edvneho a hlbok\u00e9ho \u017eia\u013eu, Albert vzal na svoje plecia v\u00e4\u010d\u0161inu jej povinnost\u00ed, napriek tomu, \u017ee bol s\u00e1m chor\u00fd s chronick\u00fdmi \u017eal\u00fadkov\u00fdmi probl\u00e9mami. V auguste, man\u017eelia nav\u0161t\u00edvili ich syna, princa z Walesu (Bertieho), ktor\u00fd sa z\u00fa\u010dastnil arm\u00e1dnych man\u00e9vrov ne\u010faleko Dublinu, a str\u00e1vili p\u00e1r dn\u00ed dovolenkovan\u00edm v Killarney. V novembri, Albert po\u010dul klebety, \u017ee sa jeho syn vyspal s here\u010dkou v \u00cdrsku. Albert vycestoval do Cambridge, kde \u0161tudoval Bertie, aby ho konfrontoval. Na za\u010diatku decembra, sa Albert c\u00edtil ve\u013emi nesvoj. Diagnostikovali mu t\u00fdfusov\u00fa hor\u00fa\u010dku, a zomrel 14.decembra 1861. Lek\u00e1ri Albertov stav dlho nebrali v\u00e1\u017ene, a ke\u010f kone\u010dne za\u010dali, bolo u\u017e pr\u00edli\u0161 neskoro. Vikt\u00f3ria bola zni\u010den\u00e1. Obvi\u0148ovala z man\u017eelovej smrti obavy o af\u00e9ru princa z Walesu. Vst\u00fapila do stavu sm\u00fatku, a za\u010dala nosi\u0165 \u010dierne \u0161aty do konca svojho \u017eivota. Str\u00e1nila sa verejn\u00fdch vyst\u00fapen\u00ed. Jej str\u00fdko Leopold jej nap\u00edsal a radil jej, aby vyst\u00fapila pred \u013eud. Po dlhom ot\u00e1lan\u00ed s\u00fahlasila, a nav\u0161t\u00edvila z\u00e1hrady v Kensingtone a previezla sa cez Lond\u00fdn v otvorenom ko\u010di.<\/p>\n

–<\/p>\n

Po\u010das 60-tych rokov 19. storo\u010dia, Vikt\u00f3ria sa st\u00e1le \u010dastej\u0161ie stret\u00e1vala so sluhom poch\u00e1dzaj\u00facim zo \u0160k\u00f3tska, Johnom Brownom. Existuj\u00fa povery, \u017ee mali romantick\u00fd vz\u0165ah, a \u017ee sa dokonca vzali. Je v\u0161ak pravdepodobnej\u0161ie, \u017ee Vikt\u00f3ria h\u013eadala spolo\u010dn\u00edka a priate\u013ea, ktor\u00fd by zaplnil pr\u00e1zdne miesto po Albertovi, ale z\u00e1rove\u0148 zostala svojmu zosnul\u00e9mu man\u017eelovi vern\u00e1. Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee jedine Johnovi dovolila, aby sa k nej spr\u00e1val hrubo (oslovoval ju \u017eensk\u00e1), a tolerovala mu \u010dast\u00e9 pitie alkoholu a nepr\u00edjemn\u00e9 sc\u00e9ny. Po smrti Johna Browna, si na konci svojho \u017eivota na\u0161la nov\u00e9ho spolo\u010dn\u00edka, exotick\u00e9ho Inda Abdula Karima, ktor\u00fd bol jej munshi, teda u\u010dite\u013e. Nau\u010dila sa nie\u010do po indicky, pova\u017eovala to za povinnos\u0165, ke\u010f\u017ee od roku 1876 bola aj indickou cis\u00e1rovnou. Taktie\u017e si ob\u013e\u00fabila tradi\u010dn\u00e9 indick\u00e9 jedl\u00e1. Abdul bol aj pri jej smrte\u013enej posteli, a aj ke\u010f kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 rodina s\u013e\u00fabila umieraj\u00facej panovn\u00ed\u010dke, \u017ee sa o Abdula postar\u00e1, opak bol pravdou. Ledva vyd\u00fdchla naposledy, a Abdul si musel zbali\u0165 veci a od\u00eds\u0165. Vr\u00e1\u0165me sa v\u0161ak sp\u00e4\u0165.<\/p>\n

–<\/p>\n

V\u00a0roku 1866, sa Vikt\u00f3ria z\u00fa\u010dastnila otvorenia parlamentu, po prv\u00fdkr\u00e1t od Albertovej smrti. Vedeli ste, \u017ee nes\u00fahlasila s\u00a0volebn\u00fdm pr\u00e1vom pre \u017eeny?<\/p>\n

V roku 1868 sa stal Benjamin Disraeli premi\u00e9rom. Vikt\u00f3ria ho mala ve\u013emi rada, a chovala k nemu v\u00fdnimo\u010dn\u00fd re\u0161pekt, a preto bola sklaman\u00e1, \u017ee Disraeliho po p\u00e1r mesiacoch vl\u00e1dy vystriedal na stoli\u010dke ministersk\u00e9ho predsedu jeho liber\u00e1lny rival, William Ewart Gladstone. Ale u\u017e v roku 1874 sa Disraeli vr\u00e1til k moci. Pretla\u010dil n\u00e1vrh na odstr\u00e1nenie katol\u00edckych ritu\u00e1lov z anglik\u00e1nskej liturgie, a Vikt\u00f3ria ho v tom plne podporovala. Taktie\u017e presadil zisk titulu pre Vikt\u00f3riu \u2013 a to spom\u00ednan\u00fd titul indick\u00e1 cis\u00e1rovn\u00e1 v roku 1876.<\/p>\n

Vikt\u00f3ria sa sna\u017eila abdikova\u0165 nieko\u013ekokr\u00e1t, aby vyvinula tlak na Disraeliho, aby vyst\u00fapil proti Rusko po\u010das Rusko-tureckej vojny v\u00a0rokoch 1878-9. O\u00a0rok nesk\u00f4r Disraeli prehral vo\u013eby, a\u00a0Gladstone sa vr\u00e1til ako ministersk\u00fd predseda. Ke\u010f Disraeli zomrel nasleduj\u00faci rok, Vikt\u00f3ria bola oslepen\u00e1 \u201er\u00fdchlo padaj\u00facimi slzami\u201c. D\u00e1 sa poveda\u0165, \u017ee Lord Melbourne a\u00a0Disraeli boli jej najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edmi premi\u00e9rmi. Na opa\u010dn\u00fa stranu, nie ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00fdch patril lord Palmerston a\u00a0Gladstone. Ale po \u010dase ich prijala, a\u00a0zvykla si na ich zjavy.<\/p>\n

–<\/p>\n

V\u00a0roku 1887 osl\u00e1vilo Britsk\u00e9 imp\u00e9rium Vikt\u00f3riine zlat\u00e9 jubileum. Kr\u00e1\u013eovn\u00e1 osl\u00e1vila 50. v\u00fdro\u010die jej n\u00e1stupu na tr\u00f3n 20. j\u00fana banketom, na ktor\u00fd pozvala 50 kr\u00e1\u013eov a\u00a0princov.<\/p>\n

23. septembra 1896, Vikt\u00f3ria prekonala jej star\u00e9ho otca Juraja III. ako najdlh\u0161ie vl\u00e1dnuca panovn\u00ed\u010dka v anglickej, \u0161k\u00f3tskej a britskej hist\u00f3rii. O rok na to u\u017e oslavovala Diamantov\u00e9 v\u00fdro\u010die, teda 60. v\u00fdro\u010die n\u00e1stupu na tr\u00f3n.<\/p>\n

Trpela v\u0161ak reumatizmom a slabozrakos\u0165ou. Po\u010das za\u010diatku janu\u00e1ra 1901, sa c\u00edtila \u201eslabo a zle\u201c a zomrela v utorok 22.janu\u00e1ra 1901, o pol siedmej ve\u010der, vo veku 81 rokov. Jej syn a n\u00e1sledn\u00edk, teraz u\u017e kr\u00e1\u013e Eduard VII., a jej najstar\u0161\u00ed vnuk, hendikepovan\u00fd nemeck\u00fd cis\u00e1r Wilhelm II., boli pri jej smrte\u013enej posteli. V roku 1897, Vikt\u00f3ria nap\u00edsala pokyny k jej pohrebu. Chcela by\u0165 oble\u010den\u00e1 v bielych svadobn\u00fdch \u0161atoch (bielu vlastne spopularizovala pr\u00e1ve ona) a z\u00e1vojom, a chcela ma\u0165 ved\u013ea seba v truhle Albertov tal\u00e1r, plastick\u00fd odliatok jeho ruky, prame\u0148 vlasov Johna Browna, jeho fotku a kyticu kvetov. Jej pohreb sa uskuto\u010dnil 2.febru\u00e1ra v kaplnke sv. Juraja vo Windsorskom hrade, a po dvoch d\u0148och bola pochovan\u00e1 ve\u013ea princa man\u017eela Alberta vo Frogmorskom mauz\u00f3leu vo ve\u013ekom parku vo Windsore.<\/p>\n

S\u00a0vl\u00e1dou trvaj\u00facou 63 rokov, sedem mesiacov a\u00a02 dni, bola Vikt\u00f3ria najdlh\u0161ie vl\u00e1dnucim britsk\u00fdm monarchom a\u00a0najdlh\u0161ie vl\u00e1dnucou kr\u00e1\u013eovnou v\u00a0svetovej hist\u00f3rii dok\u00fdm ju neprekonala jej prapravnu\u010dka Al\u017ebeta II. v\u00a0roku 2015.<\/p>\n

–<\/p>\n

Taktie\u017e bola poslednou panovn\u00ed\u010dkou Brit\u00e1nie z\u00a0hanoverskej dynastie. Jej syn a\u00a0n\u00e1sledn\u00edk Edward VII. patril u\u017e do dynastie jej man\u017eela \u2013 Sasko-Kobursko-Gotajskej.<\/p>\n

Jej vnuk Juraj V., zmenil meno dynastie na Windorsk\u00fa v\u00a0roku 1917, preto\u017ee Sasko-Kobursko-Gotajsk\u00e1 bola a\u00a0znela nemecky, a\u00a0preto\u017ee bola Ve\u013ek\u00e1 vojna (alebo 1.sv. vojna), boli v\u00a0Brit\u00e1nii protinemeck\u00e9 n\u00e1zory.<\/p>\n

Vedeli ste, \u017ee…?<\/p>\n

Vikt\u00f3ria nap\u00edsala priemerne 2\u00a0500 slov za de\u0148 po\u010das jej \u017eivota v\u00a0dospelosti.<\/p>\n

Od j\u00fala 1832 a\u017e po jej smr\u0165, si p\u00edsala detailn\u00fd denn\u00edk, ktor\u00fd m\u00e1 dokopy 122 zv\u00e4zkov.<\/p>\n

Vikt\u00f3ria bola vysok\u00e1 iba 1 meter 50 centimetrov \u2013 napriek tomu uspela vo vybudovan\u00ed svojho ve\u013ek\u00e9ho dojmu.<\/p>\n

Za\u017eila ve\u013ek\u00fa vlnu nepopularity po\u010das jej prv\u00fdch rokov vdovstva, ale po\u010das 80. a 90. rokov 19. storo\u010dia bola ve\u013emi popul\u00e1rna, a bola vn\u00edman\u00e1 ako matriarch\u00e1rna postava.<\/p>\n

Od jej vl\u00e1dy, a\u017e po s\u00fa\u010dasnos\u0165, britsk\u00fd panovn\u00edk m\u00e1 iba 3 pr\u00e1va: pr\u00e1va by\u0165 vypo\u010dut\u00fd, pr\u00e1vo podpori\u0165 a\u00a0pr\u00e1vo varova\u0165.<\/p>\n

–<\/p>\n

Vikt\u00f3riino poprep\u00e1janie s\u00a0eur\u00f3pskymi kr\u00e1\u013eovsk\u00fdmi dynastiami jej vysl\u00fa\u017eilo prez\u00fdvku \u201ebabi\u010dka Eur\u00f3py\u201c. Vikt\u00f3ria a\u00a0Albert mali dokopy 42 vn\u00fa\u010dat, z\u00a0toho 34 sa do\u017eilo dospelosti. Medzi ich priamymi potomkami n\u00e1jdeme Al\u017ebetu II., princa Filipa, vojvodu z\u00a0Edinburghu, n\u00f3rskeho kr\u00e1\u013ea Haralda V., \u0161v\u00e9dskeho kr\u00e1\u013ea Karola XVI. Gust\u00e1va, d\u00e1nsku kr\u00e1\u013eovn\u00fa Margar\u00e9tu II., a\u00a0\u0161panielskeho kr\u00e1\u013ea Filipa VI.<\/p>\n

–<\/p>\n

Vikt\u00f3riin najmlad\u0161\u00ed syn, Leopold, bol postihnut\u00fd hemof\u00edliou B, teda poruchou zr\u00e1\u017eania krvi, a dve jej dc\u00e9ry, Alice a Beatrice, boli pren\u00e1\u0161a\u010dkami. Kr\u00e1\u013eovsk\u00ed hemofilici, potomkovia Vikt\u00f3rie, boli rusk\u00fd c\u00e1revi\u010d Alexej Nikolajevi\u010d (budem hovori\u0165 o \u0148om bli\u017e\u0161ie v \u010fal\u0161ej prezent\u00e1cii), \u010falej princ ast\u00farsky Alfonso a \u0161panielsky infant Gonzalo. Pr\u00edtomnos\u0165 choroby u Vikt\u00f3riin\u00fdch potomkoch, ale nie u jej predkov, viedla k modernej \u0161pekul\u00e1cii, \u017ee jej prav\u00fdm otcom nebol vojvoda z Kentu, ale nejak\u00fd hemofilik. Av\u0161ak je pravdepodobnej\u0161ie, \u017ee mut\u00e1cia sa objavila spont\u00e1nne, preto\u017ee Vikt\u00f3riin otec mal viac ako 50 rokov, ke\u010f sa narodila, a hemof\u00edlia vznik\u00e1 \u010dastej\u0161ie u det\u00ed star\u0161\u00edch otcov.<\/p>\n

–<\/p>\n

Po celom svete bolo po Vikt\u00f3rii pomenovan\u00fdch mnoho miest a\u00a0pamiatok, najm\u00e4 v\u00a0Commonwealthe. Napr\u00edklad najv\u00e4\u010d\u0161ie jazero v\u00a0Afrike, Vikt\u00f3riine vodop\u00e1dy, hlavn\u00e9 mest\u00e1 Britskej Kolumbie (Victoria) a\u00a0Saskatchewanu (Regina), a\u00a02 austr\u00e1lske \u0161t\u00e1ty (Victoria a\u00a0Queensland).<\/p>\n

Vikt\u00f3riin kr\u00ed\u017e bol predstaven\u00fd v\u00a0roku 1856 ako ocenenie odvahy po\u010das Krymskej vojny, a\u00a0zost\u00e1va najvy\u0161\u0161\u00edm britsk\u00fdm, kanadsk\u00fdm, austr\u00e1lskym a\u00a0novoz\u00e9landsk\u00fdm ocenen\u00edm odvahy.<\/p>\n

–<\/p>\n

\u010eal\u0161ie zauj\u00edmavosti aj z\u00a0viktori\u00e1nskej \u00e9ry:<\/p>\n

–<\/p>\n

Prebiehala h\u00e1dka medzi Vikt\u00f3riou a\u00a0jej str\u00fdkom hanoversk\u00fdm kr\u00e1\u013eom (a nesk\u00f4r jeho synom) o\u00a0diamantov\u00e9 klenoty. Vikt\u00f3ria af\u00e9ru nazvala Diamantovou ot\u00e1zkou, a\u00a0v\u00a0roku 1857 bola napokon prin\u00faten\u00e1 vr\u00e1ti\u0165 \u0161perky hanoverskej ambas\u00e1de v\u00a0Lond\u00fdne.<\/p>\n

Po\u010das viktori\u00e1nskej \u00e9ry sa ve\u013emi roz\u0161\u00edrila prostit\u00facia. Najv\u00e4\u010d\u0161mi publikovan\u00e9 v\u0161ak boli vra\u017edy prostit\u00fatok Jacka Rozparova\u010da. Jedn\u00fdm z podozriv\u00fdch bol dokonca Vikt\u00f3riin vnuk, Albert (najstar\u0161\u00ed syn Bertieho), no \u0161pekul\u00e1cie boli definit\u00edvne vyvr\u00e1ten\u00e9, preto\u017ee v \u010dase vr\u00e1\u017ed sa nach\u00e1dzal Albert mimo Lond\u00fdna, konkr\u00e9tne v \u0160k\u00f3tsku.<\/p>\n

–<\/p>\n

Vikt\u00f3ria a\u00a0Albert si \u010dasto d\u00e1vali navz\u00e1jom dar\u010deky. Albert jej napr\u00edklad dal diamantov\u00fa korunu v\u00a0dne\u0161nej hodnote mili\u00f3n libier, a\u00a0Vikt\u00f3ria jemu obraz, na ktorom p\u00f3zovala na vtedaj\u0161ie zvyklosti provokat\u00edvne \u2013 konkr\u00e9tne mala rozpusten\u00e9 vlasy.<\/p>\n

Po\u010das viktori\u00e1nskej doby vzniklo nieko\u013eko pseudovied, najzn\u00e1mej\u0161ou je asi frenol\u00f3gia, ktor\u00e1 sk\u00fama tvar lebky, a\u00a0na z\u00e1klade toho vyhodnocuje osobnos\u0165.<\/p>\n

\u013dudia pou\u017e\u00edvali mnoho drog, nepoznali ich negat\u00edvne \u00fa\u010dinky. Vikt\u00f3ria taktie\u017e u\u017e\u00edvala koka\u00edn, \u00f3pium, aj marihuanu (nen\u00e1videla v\u0161ak dym, tak\u017ee pila tinkt\u00faru alebo \u010daj z\u00a0marihuanov\u00fdch semienok).\u00a0 Pri jej posledn\u00fdch p\u00f4rodoch pou\u017eili lek\u00e1ri chloroform, tak\u017ee Vikt\u00f3ria pre\u017e\u00edvala kone\u010dne bezbolestn\u00e9 p\u00f4rody, a\u00a0svojho lek\u00e1ra za tento skvel\u00fd n\u00e1pad pov\u00fd\u0161ila do \u0161\u013eachtick\u00e9ho stavu.<\/p>\n

–<\/p>\n

\u017deny vo viktori\u00e1nskej \u00e9re pou\u017e\u00edvali korzety, niekedy si ich v\u0161ak pr\u00edli\u0161 utiahli, a\u00a0tak si deformovali org\u00e1ny, alebo sa udusili. Pou\u017e\u00edvali ich dokonca aj popri tehotenstve, aj ke\u010f boli vo\u013enej\u0161ie, mohli plod nen\u00e1vratne po\u0161kodi\u0165.<\/p>\n

Vikt\u00f3ria a\u00a0Albert chovali mno\u017estvo psov, najzn\u00e1mej\u0161\u00edmi s\u00fa Vikt\u00f3riin Dash a\u00a0Islay, Albertov Eos, Hector a\u00a0Waldmann.<\/p>\n

–<\/p>\n

Kr\u00e1\u013eovn\u00e1 milovala ma\u013eova\u0165 vyobrazenia svojich det\u00ed. Vedela sa tejto z\u00e1bavke venova\u0165 nieko\u013eko hod\u00edn denne.<\/p>\n

O\u00a0dom\u00e1cnos\u0165 sa staral predov\u0161etk\u00fdm princ man\u017eel. Zlep\u0161il podmienky pal\u00e1cov\u00fdm zamestnancom, zaviedol im splachovaciu toaletu (!), a\u00a0pr\u00edsne dozeral na v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa dostali do styku s\u00a0jeho de\u0165mi.<\/p>\n

–<\/p>\n

V\u00a0kr\u00e1\u013eovskej rodine existovalo nieko\u013eko intern\u00fdch prez\u00fdvok. Vikt\u00f3ria bola prez\u00fdvan\u00e1 Drina jej matkou a\u00a0bar\u00f3nkou Lehzenovou. Kr\u00e1\u013eovn\u00e1 svojho milovan\u00e9ho prv\u00e9ho premi\u00e9ra Lorda Melbournea, oslovovala jednoducho Lord M. Verejnos\u0165 ju na z\u00e1klade ich bl\u00edzkeho vz\u0165ahu volala Pani Melbourneov\u00e1. Taktie\u017e kr\u00e1\u013eovsk\u00fd p\u00e1r naz\u00fdvala Joseph a\u00a0Eliza, preto\u017ee to boli popul\u00e1rne sluhovsk\u00e9 men\u00e1, a\u00a0Vikt\u00f3ria a\u00a0Albert sa \u010dasto prezentovali bur\u017eo\u00e1zne. Kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 deti mali nasledovn\u00e9 prez\u00fdvky: princezn\u00e1 Vikt\u00f3ria bola ma\u010diatko, princ walesk\u00fd bol Bertie, princ Alfr\u00e9d Affie, princezn\u00e1 Alice Fatima, a\u00a0princezn\u00e1 Helena Lenchen.<\/p>\n

Vikt\u00f3ria mala enormn\u00fd apet\u00edt. Rada jedla a\u00a0pila. Jej najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edm alkoholom bola whisky. Pracuj\u00faca vrstva milovala pivo a\u00a0gin, a\u00a0vy\u0161\u0161ia trieda v\u00edno, \u0161ampansk\u00e9 a\u00a0brandy.<\/p>\n

Albert si so sebou z\u00a0Nemecka priniesol viano\u010dn\u00fa trad\u00edciu, a\u00a0to vlastnoru\u010dn\u00e9 nasekanie viano\u010dn\u00e9ho strom\u010deku, a\u00a0jeho zdobenie. Vy\u0161lo nieko\u013eko poh\u013eadn\u00edc, na ktor\u00fdch je kr\u00e1\u013eovsk\u00fd p\u00e1r zobrazen\u00fd ako me\u0161tianska rodina s\u00a0de\u0165mi, dar\u010dekmi a\u00a0strom\u010dekom. Nemeck\u00e1 trad\u00edcia sa v\u010faka Albertovi stala popul\u00e1rnou po celom svete.<\/p>\n

–<\/p>\n

Vikt\u00f3ria a Albert milovali dlh\u00e9 prech\u00e1dzky, ma\u013eovanie, operu a divadlo. Obaja boli ve\u013emi muzik\u00e1lni, a \u010dasto spolu hrali na klav\u00edri alebo spievali. Obaja milovali Felixa Mendelssohna-Bartholdyho.<\/p>\n

Milovali n\u00e1v\u0161tevy \u0160k\u00f3tska a\u00a0najm\u00e4 prech\u00e1dzky v\u00a0\u0161k\u00f3tskej vyso\u010dine. Dokonca si k\u00fapili Balmoral pal\u00e1c, ktor\u00fd si sami zariadili v\u00a0me\u0161tianskom \u0161t\u00fdle. Stal sa spolu s\u00a0pal\u00e1com na ostrove Wight ich najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edm s\u00eddlom.<\/p>\n

Albert podporoval dc\u00e9ru lorda Byrona, Adu Lovelace, ktor\u00e1 spolu s Charlesom Babbageom zostrojila prv\u00e9ho predchodcu dne\u0161n\u00fdch po\u010d\u00edta\u010dov \u2013 Difference Engine.<\/p>\n

–<\/p>\n

Vznikol tunel pod riekou Thames, ktor\u00fd skon\u0161truoval in\u017einier Brunel. My\u0161lienka to bola pekn\u00e1, no onedlho po svojom otvoren\u00ed musel by\u0165 uzavret\u00fd. Projekt bol finan\u010dnou pohromou, napriek vysok\u00e9mu po\u010dtu n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov. A\u00a0taktie\u017e si v\u00a0\u0148om na\u0161li domov r\u00f4zne indiv\u00eddu\u00e1 a\u00a0bezdomovci.<\/p>\n

V\u010faka imp\u00e9riu sa do Brit\u00e1nie dostalo nieko\u013eko \u010dernochov. Napriek o\u010dividn\u00e9mu racizmu sa niektor\u00fdm podarilo presadi\u0165. Ida Aldridge sa stal zn\u00e1mym hercom v Shakespearov\u00fdch hr\u00e1ch, a Sarah Forbes Bonetta bola venovan\u00e1 ako dar od africk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea Geza pre Vikt\u00f3riu. Kr\u00e1\u013eovn\u00e1 si ju ve\u013emi ob\u013e\u00fabila, a vyrastala ist\u00fd \u010das spolu s kr\u00e1\u013eovsk\u00fdmi de\u0165mi. Nesk\u00f4r od dvora odi\u0161la kv\u00f4li zdravotn\u00fdm \u0165a\u017ekostiam, a \u010das \u017eivota pre\u017eila v Afrike, no nesk\u00f4r sa vr\u00e1tila do Anglicka. S kr\u00e1\u013eovnou si p\u00edsala do konca \u017eivota, rovnako aj s princeznou Alice, s ktorou boli ve\u013emi dobr\u00fdmi kamar\u00e1tkami. Zomrela ako 37ro\u010dn\u00e1 na tuberkul\u00f3zu.<\/p>\n

–<\/p>\n

Princ Albert reformoval aj arm\u00e1du. Navrhol nieko\u013eko praktick\u00fdch zlep\u0161en\u00ed v\u00a0oble\u010den\u00ed a\u00a0administrat\u00edve.<\/p>\n

Zauj\u00edmavou kapitolou \u017eivota v Buckinghamskom pal\u00e1ci sa stal Boy Jones, vlastn\u00fdm menom Edward Jones. Nieko\u013ekokr\u00e1t sa mu podarilo dosta\u0165 sa do pal\u00e1ca, cez kom\u00edn alebo pootvoren\u00e9 okno. Ukradol jeden me\u010d a dokonca Vikt\u00f3riine spodn\u00e9 pr\u00e1dlo. Bol prichyten\u00fd ako sedel na tr\u00f3ne alebo na seda\u010dke, kde ho na\u0161la bar\u00f3nka Lehzenov\u00e1. T\u00e1to af\u00e9ra zalarmovala princa Alberta, aby zlep\u0161il bezpe\u010dnos\u0165. Boy Jones bol poslan\u00fd na tri mesiace do polep\u0161ovne, no ke\u010f bol vo\u013en\u00fd, znovu sa dostal do pal\u00e1ca, kde jedol kradnut\u00e9 jedlo zo stola v kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch komnat\u00e1ch. Teraz bol deportovan\u00fd na n\u00faten\u00e9 pr\u00e1ce do Austr\u00e1lie na \u0161es\u0165 rokov. Nesk\u00f4r sa stal alkoholikom a zlodejom, a do\u017eil svoj \u017eivot v Perthe.<\/p>\n

–<\/p>\n

A\u00a0kto \u017eil v\u00a0Brit\u00e1nii po\u010das Vikt\u00f3riinej vl\u00e1dy?<\/p>\n

Charles Dickens, autor Viano\u010dnej koledy<\/p>\n

Oscar Wilde, autor Portr\u00e9tu Doriana Graya<\/p>\n

Sir Arthur Conan Doyle, autor Sherlocka Holmesa<\/p>\n

Charlotte Bronte, autorka Jane Eyrovej<\/p>\n

Robert Louis Stevenson, autor Podivn\u00e9ho pr\u00edpadu doktora Jekylla a\u00a0p\u00e1na Hydea<\/p>\n

Bram Stoker, autor Draculu<\/p>\n

Rudyard Kipling, autor Knihy d\u017eungl\u00ed<\/p>\n

Lewis Carroll, autor Alici v krajine z\u00e1zrakov<\/p>\n

Sir Edward Elgar, hudobn\u00fd skladate\u013e vari\u00e1ci\u00ed na t\u00e9mu Enigmy, violon\u010delov\u00e9ho a\u00a0hus\u013eov\u00e9ho koncertu, dvoch symf\u00f3ni\u00ed, a\u00a0Sl\u00e1vnostn\u00fdch vojensk\u00fdch pochodov<\/p>\n

Alexander Graham Bell, vyn\u00e1lezca telef\u00f3nu<\/p>\n

Charles Darwin, biol\u00f3g, zn\u00e1my svojou evolu\u010dnou te\u00f3riou (kniha O\u00a0p\u00f4vode druhov)<\/p>\n

(Benjamin Disraeli, premi\u00e9r a autor<\/p>\n

William Gladstone, \u0161tvorn\u00e1sobn\u00fd premi\u00e9r)<\/p>\n

Florence Nightingale, zdravotn\u00e1 sestra po\u010das Krymskej vojny a zakladate\u013eka modern\u00e9ho o\u0161etrovania<\/p>\n

Elizabeth Garrett Anderson, prv\u00e1 (\u017eensk\u00e1) doktorka<\/p>\n

Karl Marx a Friendrich Engels (p\u00f4sobili v Lond\u00fdne), revolu\u010dn\u00ed socialisti, resp. komunisti<\/p>\n

Jack Rozparova\u010d, zn\u00e1my s\u00e9riov\u00fd vrah, ktor\u00fd vra\u017edil prostit\u00fatky v chudobnej lond\u00fdnskej \u0161tvrti Whitechapel<\/p>\n

Frederick Abberline, hlavn\u00fd in\u0161pektor Scotland Yardu po\u010das Rozparova\u010dov\u00fdch vr\u00e1\u017ed<\/p>\n

A\u00a0mnoho \u010fal\u0161\u00edch…<\/p>\n

–<\/p>\n

D\u00fafam, \u017ee so mnou s\u00fahlas\u00edte, \u017ee kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Vikt\u00f3ria bola a\u00a0st\u00e1le je jednou z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch osobnost\u00ed v\u00a0britskej a\u00a0svetovej hist\u00f3rii. Obnovila verejn\u00fd imid\u017e kr\u00e1\u013eovskej rodiny, ktor\u00fd bol trochu po\u0161ramoten\u00fd po\u010das vl\u00e1dy \u0161ialen\u00e9ho Juraja III., \u0161kand\u00e1lneho Juraja IV., a\u00a0Williama IV., ktor\u00fd sa nezauj\u00edmal o\u00a0politiku. Brit\u00e1nia tie\u017e po\u010das viktori\u00e1nskej \u00e9ry neza\u017eila revol\u00facie ako in\u00e9 \u0161t\u00e1ty Eur\u00f3py. Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia sa stala najv\u00e4\u010d\u0161ou svetovou mocnos\u0165ou, bola najr\u00fdchlej\u0161ie sa rozv\u00edjaj\u00facou krajinou sveta, predstavila mnoho vyn\u00e1lezov. \u00a0Vikt\u00f3ria mala nieko\u013eko det\u00ed, tak\u017ee stabilizovala dynastiu, ktor\u00e1 mala probl\u00e9my pred jej naroden\u00edm. Prepojila svoju krv a\u00a0dynastiu s\u00a0ostatn\u00fdmi kr\u00e1\u013eovsk\u00fdmi dynastiami po celej Eur\u00f3pe. M\u00f4\u017eem poveda\u0165 iba to\u013eko, \u017ee je smutn\u00e9, \u017ee nesk\u00f4r jej vnuk nemeck\u00fd cis\u00e1r Wilhelm II. s\u00a0jeho neobratnou zahrani\u010dnou politikou, neskromnos\u0165ou, a\u00a0militarizmom rozp\u00fatal 1. sv. vojnu s\u00a0jeho vlastn\u00fdmi bratrancami rusk\u00fdm c\u00e1rom Mikul\u00e1\u0161om II. a\u00a0britsk\u00fdm kr\u00e1\u013eom Jurajom V. Ka\u017edop\u00e1dne Vikt\u00f3ria je jednou z\u00a0najpopul\u00e1rnej\u0161\u00edch panovn\u00edkov v\u00f4bec.<\/p>\n\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\n\t\n\n<\/div>\n\n\t\t<\/div>\n\n\t\t\n