{"id":695,"date":"2022-09-17T22:17:07","date_gmt":"2022-09-17T20:17:07","guid":{"rendered":"https:\/\/flatsome.samuelgogola.sk\/?p=695"},"modified":"2022-09-24T21:12:00","modified_gmt":"2022-09-24T19:12:00","slug":"univerzity-na-uzemi-slovenska-v-case-uhorskeho-kralovstva","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.terezajadudova.com\/sk\/univerzity-na-uzemi-slovenska-v-case-uhorskeho-kralovstva\/","title":{"rendered":"Univerzity na \u00fazem\u00ed Slovenska v \u010dase Uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva"},"content":{"rendered":"
\n\t\t
\n\n\t\t\t\n\t\t\t\n\t\t\t\n\n\t\t<\/div>\n\n\t\t\n\n\t\t
\n\t\t\t\n\n
\n\n\n\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\n\t\t\t\n\n

Semin\u00e1rna pr\u00e1ca na dejepisn\u00fa olympi\u00e1du po\u010das \u0161t\u00fadia na gymn\u00e1ziu (bez anot\u00e1cie a zoznamu pou\u017eitej literat\u00fary).<\/em><\/p>\n

\u00daVOD<\/strong><\/p>\n

            T\u00e9mu o univerzit\u00e1ch na Slovensku sme si vybrali, aby vznikla pr\u00e1ca, ktor\u00e1 komplexne opisuje vznik konkr\u00e9tnych univerz\u00edt, priebeh vyu\u010dovania a v\u00fdznamn\u00e9 osobnosti \u00fazko sp\u00e4t\u00e9 s nimi. Jej cie\u013eom je obozn\u00e1mi\u0165 \u010ditate\u013eov s hist\u00f3riou vysoko\u0161kolsk\u00e9ho vzdelania na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska v Uhorsku. Aj ke\u010f \u017eiadna univerzita z nich nepretrvala do s\u00fa\u010dasnosti, ich v\u00fdznamn\u00fd odkaz nemo\u017eno poprie\u0165. Pr\u00ednosom tejto pr\u00e1ce by preto malo by\u0165 pripomenutie si t\u00fdchto d\u00f4le\u017eit\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed, ich v\u00fdznamn\u00fdch pedag\u00f3gov a \u017eiakov v zocelenej, popul\u00e1rnej a preh\u013eadnej forme. Vyu\u017eit\u00fdmi materi\u00e1lmi s\u00fa knihy renomovan\u00fdch slovensk\u00fdch historikov, ale aj overen\u00e9 internetov\u00e9 str\u00e1nky.<\/p>\n

O vzdel\u00e1van\u00ed v Uhorsku i v Eur\u00f3pe<\/strong><\/p>\n

            Hist\u00f3ria Slovenska – na\u0161ej malej ve\u013ekej krajiny – je mo\u017eno a\u017e prekvapuj\u00faco bohat\u00e1 na univerzity. Uhorsko nechcelo zaost\u00e1va\u0165 za okolit\u00fdmi krajinami vo v\u00fd\u0161ke \u00farovni vzdelania. Vznikli univerzity v P\u00e9csi a v Bud\u00edne, v mest\u00e1ch, ktor\u00e9 sa dnes nach\u00e1dzaj\u00fa v Ma\u010farsku, a preto sa im nebudem bli\u017e\u0161ie venova\u0165. Najzn\u00e1mej\u0161ia univerzita je bezpochyby Academia Istropolitana, zalo\u017een\u00e1 v roku 1465 (vyu\u010dovanie sa za\u010dalo o dva roky nesk\u00f4r) v Bratislave. Ve\u013emi v\u00fdznamnou je aj jezuitsk\u00e1 univerzita v Trnave, zalo\u017een\u00e1 ostrihomsk\u00fdm arcibiskupom Petrom P\u00e1zmanyom v roku 1635. \u010eal\u0161ou univerzitou na \u00fazem\u00ed Slovenska bola univerzita v Ko\u0161iciach a napokon Al\u017ebet\u00ednska univerzita v Bratislave.<\/p>\n

            Vzdel\u00e1vanie je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fdm aspektom v \u013eudskom \u017eivote. \u013dudia t\u00fa\u017eia po vedomostiach u\u017e od d\u00e1vnych \u010dias. Aj ke\u010f je dnes dostupn\u00e9 vzdelanie pre masy \u013eud\u00ed, nie v\u017edy to tak bolo. By\u0165 u\u010den\u00fdm bola v\u00fdsada bohat\u00fdch a mocn\u00fdch, a inak to nebolo ani v stredovekom Uhorsku.<\/p>\n

            Vedie\u0165 \u010d\u00edta\u0165 a p\u00edsa\u0165 (vtedaj\u0161ie pon\u00edmanie gramotnosti) bolo nedostupn\u00e9 pre chudobn\u00fdch, ktor\u00ed verili, \u017ee po smrti im bude v\u0161etko vynahraden\u00e9. Ranostredovek\u00e9 \u0161koly boli zria\u010fovan\u00e9 cirkvou, boli situovan\u00e9 pri kl\u00e1\u0161toroch a vyu\u010dovali v nich mn\u00edsi. Na Slovensku vznikli \u0161koly v Nitre, v Bratislave, v Spi\u0161skej Kapitule a inde. Vyu\u010dovala sa latinsk\u00e1 gramatika, r\u00e9torika a dialektika. Pravda, tieto predmety neboli na ve\u013emi vysokej \u00farovni. Ale jedno sa stredovek\u00fdm “z\u00e1kladn\u00fdm” \u0161kol\u00e1m uprie\u0165 ned\u00e1 – zanechali \u013eudstvu jednotn\u00e9 p\u00edsmo – latinku. (Ku\u010dera, 2002)<\/p>\n

            V 14. storo\u010d\u00ed u\u017e existuj\u00fa okrem kl\u00e1\u0161torn\u00fdch aj mestsk\u00e9 \u0161koly. Ich vydr\u017eiavate\u013eom boli mest\u00e1 a vyu\u010dovanie na nich zabezpe\u010dovala cirkevn\u00e1 in\u0161tit\u00facia. Z\u00e1kladom vyu\u010dovania bolo \u010d\u00edtanie, p\u00edsanie, po\u010d\u00edtanie a spev. Vy\u0161\u0161\u00ed stupe\u0148 vzdelania bolo absolvovanie 7 slobodn\u00fdch umen\u00ed – gramatika, dialektika – logika, r\u00e9torika, aritmetika, geometria, hudba a astron\u00f3mia na strednej \u0161kole a univerzite. (Luka\u010dka a kol., 2000)<\/p>\n

            Luka\u010dka (2000, s. 130) poznamenal aj: \u201eZa skuto\u010dn\u00e9ho vzdelanca sa pova\u017eoval iba ten, kto ovl\u00e1dal sedem slobodn\u00fdch umen\u00ed. Tret\u00ed najvy\u0161\u0161\u00ed stupe\u0148 vzdelanosti predstavovali samostatn\u00e9 \u0161pecializovan\u00e9 discipl\u00edny ako bola teol\u00f3gia, pr\u00e1vo a medic\u00edna, ktor\u00e9 sa vyu\u010dovali iba na stredovek\u00fdch univerzit\u00e1ch.\u201c<\/em><\/p>\n

            Zauj\u00edmav\u00e9 je podotkn\u00fa\u0165, \u017ee v Uhorsku, kde oby\u010dajn\u00ed \u013eudia rozpr\u00e1vali ma\u010farsk\u00fdm,… jazykom bola a\u017e do 19. storo\u010dia ofici\u00e1lnym jazykom latin\u010dina, ktor\u00e1 bola o. i. aj liter\u00e1rnym a vedeck\u00fdm jazykom. (Kov\u00e1\u010d, 1998)<\/p>\n

            Vzdelanie sa za\u010dalo \u013eah\u0161ie, ale hlavne r\u00fdchlej\u0161ie \u0161\u00edri\u0165 po vyn\u00e1jden\u00ed kn\u00edhtla\u010de Johannom Gutenbergom. A k \u0161\u00edreniu dopomohlo aj zakladanie verejn\u00fdch kni\u017en\u00edc. Korene univerz\u00edt siahaj\u00fa do obdobia starovek\u00e9ho Gr\u00e9cka a R\u00edma, kde sa s nimi stret\u00e1vame v podobe akad\u00e9mi\u00ed, l\u00fdce\u00ed a r\u00e9torick\u00fdch \u0161k\u00f4l. Najstar\u0161ia univerzita na svete vznikla koncom 11. storo\u010dia v Taliansku v Bologni. Do za\u010diatku 14. storo\u010dia bolo zalo\u017een\u00fdch nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch univerz\u00edt v Eur\u00f3pe. Ako p\u00ed\u0161e Kov\u00e1\u010d (1998, s. 51-52): \u201eVysok\u00e1 \u0161kola v 14. storo\u010d\u00ed v Uhorsku nebola. \u0160tudenti z Uhorska mohli nav\u0161tevova\u0165 mnoh\u00e9 stredoeur\u00f3pske univerzity. Najviac \u0161tudentov slovensk\u00e9ho p\u00f4vodu \u0161tudovalo na univerzit\u00e1ch<\/em>…v Bologni, v Padove,…v Prahe, vo Viedni<\/em> a v Krakove.” <\/em>Okrem \u0161\u013eachticov sa mohli v\u00fdnimo\u010dne vzdel\u00e1va\u0165 aj synovia me\u0161\u0165anov alebo bohat\u00fdch ro\u013en\u00edkov.<\/p>\n

            Prvou univerzitou v Uhorsku bola univerzita v P\u00e9csi zalo\u017een\u00e1 v roku 1367 \u013dudov\u00edtom I. Ve\u013ek\u00fdm z Anjou. Zanikla v roku 1390. V tom istom roku (alebo u\u017e v roku 1389) zalo\u017eil \u017digmund Luxembursk\u00fd univerzitu v Bud\u00edne. Zanik\u00e1 e\u0161te za kr\u00e1\u013eovho \u017eivota v roku 1420. Na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska bola prvou univerzitou Academia Istropolitana, zalo\u017een\u00e1 kr\u00e1\u013eom Matejom Korv\u00ednom.<\/p>\n

Matej Korv\u00edn<\/strong><\/p>\n

            Matej sa na tr\u00f3n p\u00f4vodne v\u00f4bec dosta\u0165 nemal. Uhorsku, aj \u010cech\u00e1m vtedy vl\u00e1dol Ladislav Pohrobok, ktor\u00fd bol neplnolet\u00fd. Uhorsk\u00fd snem ur\u010dil za regenta Matejovho otca, J\u00e1na Hu\u0148adyho, \u0161\u013eachtica zo Sedmohradska. Nesk\u00f4r sa presl\u00e1vil veden\u00edm vojny proti Turkom. Podarilo sa mu zv\u00ed\u0165azi\u0165 v bitke pri Belehrade v roku 1456. Bohu\u017eia\u013e, Turkobijec (ako ho nazvali s\u00fa\u010dasn\u00edci) si sl\u00e1vu dlho neu\u017eil – zomrel o nieko\u013eko mesiacov na mor. J\u00e1n Hu\u0148ady mal dvoch synov: star\u0161ieho Ladislava a mlad\u0161ieho Mateja. Ladislav sa zaplietol so svojimi \u013eu\u010fmi do bitky s gr\u00f3fom Cilsk\u00fdm, ktor\u00e9ho aj zabili. Kr\u00e1\u013e to pova\u017eoval za zradu, tak\u017ee Ladislava dal popravi\u0165 a Mateja uv\u00e4znil najprv v Bud\u00edne, potom vo Viedni. Ladislav Pohrobok sa i\u0161iel da\u0165 do \u010ciech korunova\u0165 za \u010desk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea. No potom sa stalo nie\u010do neo\u010dak\u00e1van\u00e9. Ako nap\u00edsal Ku\u010dera (2002, s. 186): \u201eZomrel vraj na h\u013euzov\u00fd mor, ktor\u00fdm sa nakazil v pra\u017eskom nevestinci.” <\/em><\/p>\n

            Medzit\u00fdm priviedli osemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e9ho Mateja do Prahy. Tam sa ho ujal spr\u00e1vca \u010cesk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva, nesk\u00f4r aj kr\u00e1\u013e Juraj Pod\u011bbradsk\u00fd. Zohnal Matejovi u\u010dite\u013eov, a tak sa mlad\u00edk mohol zdokonali\u0165 v latinskom jazyku, ale aj nau\u010di\u0165 sa \u010de\u0161tinu, \u010di in\u00e9 slovansk\u00e9 jazyky. Onedlho zasn\u00fabil Juraj Mateja so svojou dc\u00e9rou Katar\u00ednou (Matejova druh\u00e1 man\u017eelka bola Beatrix Arag\u00f3nska, ktor\u00e1 \u201edoniesla” renesanciu a rozmach vzdel\u00e1vania do Uhorska). V Uhorsku medzit\u00fdm naverbovali Matejovi pr\u00edbuzn\u00ed vojsko, obsadili uhorsk\u00fd snem, a nechali \u010derstv\u00e9ho zasn\u00faben\u00e9ho zvoli\u0165 za kr\u00e1\u013ea. Tak sa inteligentn\u00fd legend\u00e1rny Matej, naz\u00fdvan\u00fd Korv\u00edn pod\u013ea havrana v rodinnom erbe, stal kr\u00e1\u013eom. (Ku\u010dera, 2002)<\/p>\n

Academia Istropolitana<\/strong><\/p>\n

            V roku 1465 vyslal Matej posolstvo ur\u010den\u00e9 pre p\u00e1pe\u017ea Pavla II. \u00dalohu zveril svojmu d\u00e1vnemu vychov\u00e1vate\u013eovi J\u00e1novi zo Srednje (naz\u00fdvan\u00fd aj J\u00e1n Vit\u00e9z), ktor\u00fd bol humanistick\u00fdm vzdelancom, diplomatom chorv\u00e1tskeho p\u00f4vodu a biskupom v Rumunsku a nesk\u00f4r sa stal ostrihomsk\u00fdm arcibiskupom. Pred p\u00e1pe\u017ea predst\u00fapil jeho synovec p\u00e4\u0165kostoln\u00fd biskup, humanistick\u00fd b\u00e1snik chorv\u00e1tskeho p\u00f4vodua prv\u00fd vynikaj\u00faci predstavite\u013e latinskej lyriky v Uhorsku J\u00e1n z \u010cazmy, naz\u00fdvan\u00fd Pannonius (zn\u00e1my aj ako Ivan \u010cesmi\u010dki) a J\u00e1n z Rozhanoviec (Rozgonyi), vojvoda v Sedmohradsku. (Ku\u010dera, 2002) Sprievod tvorilo 300 \u013eud\u00ed, nes\u00facich 20 000 zlat\u00fdch p\u00e1pe\u017eovi.<\/p>\n

            \u201eNa\u0161a krajina Uhorsko je ve\u013ek\u00e1, \u0161irok\u00e1 a \u00farodn\u00e1. M\u00e1 mnoho bohatstva, no predsa len jedna d\u00f4le\u017eit\u00e1 vec jej ch\u00fdba: nem\u00e1 vysok\u00fa \u0161kolu, univerzitu.”<\/em> Vysvetlili p\u00e1pe\u017eovi, \u017ee mnoho \u0161tudentov nem\u00f4\u017ee nav\u0161tevova\u0165 vzdialen\u00e9 univerzity v Bologni, v Padove a v Par\u00ed\u017ei, kv\u00f4li chudobe a neznalosti re\u010d\u00ed. Zabudli doda\u0165, \u017ee \u201e<\/em>…pre vypovedan\u00e9 i nevypovedan\u00e9 vojny, ktor\u00e9 Matej Korv\u00edn vedie s \u010cechmi i proti Rak\u00fasku, nem\u00f4\u017eu na\u0161i \u0161tudenti chodi\u0165 ani na bli\u017e\u0161ie univerzity do Prahy a do Viedne.” <\/em>(Ku\u010dera, 2002, s. 187)<\/p>\n

            J\u00e1n Pannonius predostrel aj predstavu o univerzite: m\u00e1 by\u0165 rovnak\u00e1, ak\u00e1 je Bolognsk\u00e1; m\u00e1 ma\u0165 sp\u00edsan\u00e9 poriadky a \u0161tat\u00faty; m\u00e1 ma\u0165 ustanoven\u00e9ho kancel\u00e1ra, ktor\u00fd m\u00e1 pr\u00e1vo ude\u013eova\u0165 univerzitn\u00e9 tituly a hodnosti; a v neposlednom rade aj rovnak\u00e9 pr\u00e1va a v\u00fdhody pre p\u00e1nov profesorov aj p\u00e1nov \u0161tudentov, ak\u00e9 s\u00fa v ospevovanej Bologni.<\/p>\n

            P\u00e1pe\u017e nap\u00edsal na p\u00edsomn\u00fa \u017eiados\u0165, ktor\u00fa predlo\u017eil J\u00e1n Pannonius: \u201eNech sa stane, ako sa \u017eiada urobi\u0165.<\/em> (Fiat, ut petitur de creacione.)<\/em> Pavol.”<\/em> (Ku\u010dera, 2002, s. 189) Zakladaciu listinu vyhotovil d\u0148a 19. m\u00e1ja 1465. (Frimmov\u00e1, Historick\u00fd \u010dasopis, 2009, \u010d\u00edslo 1) Na druh\u00fd de\u0148 dal vyhotovi\u0165 pergamenov\u00fa listinu so zlatou pe\u010da\u0165ou. Univerzita m\u00e1 ma\u0165 \u0161tyri fakulty, a v\u00fdber miesta zalo\u017eenia ponech\u00e1va na Matejovi Korv\u00ednovi. (Ku\u010dera, 2002)<\/p>\n

            To, \u017ee s\u00e1m p\u00e1pe\u017e schv\u00e1lil univerzitu, znamenalo vo vtedaj\u0161om svete \u201e<\/em>…, \u017ee tituly bakal\u00e1rov, magistrov a doktorov, ktor\u00e9 univerzita udel\u00ed, bud\u00fa plati\u0165 na v\u0161etk\u00fdch eur\u00f3pskych vysok\u00fdch \u0161kol\u00e1ch, \u017ee \u0161tudenti a absolventi univerzity bud\u00fa m\u00f4c\u0165 pokra\u010dova\u0165 v \u0161t\u00fadiu kdeko\u013evek v Eur\u00f3pe a na ktorejko\u013evek univerzite bud\u00fa m\u00f4c\u0165 i predn\u00e1\u0161a\u0165.” <\/em>(Ku\u010dera, 2002, s. 189)<\/p>\n

            Uva\u017eovalo sa o troch mest\u00e1ch, kde by mohla univerzita s\u00eddli\u0165. Spom\u00ednan\u00fd J\u00e1n zo Srednje chcel, aby bola v Ostrihome, v jeho arcibiskupskom s\u00eddle. Matej Korv\u00edn mal svoje s\u00eddlo v Bud\u00edne, kde by mohla univerzita sp\u013a\u0148a\u0165 okrasn\u00fa \u00falohu jeho s\u00eddeln\u00e9ho mesta. No raz sa vybral kr\u00e1\u013e do Bratislavy, kde ho bratislavsk\u00fd cirkevn\u00fd hodnost\u00e1r, prepo\u0161t1<\/sup> a kr\u00e1\u013eovsk\u00fd radca Juraj Schomberg prehovoril, aby si vybral pre svoju univerzitu pr\u00e1ve Bratislavu (vtedaj\u0161\u00ed Pre\u0161porok) aj pre to, \u017ee je druh\u00fdm najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm mestom v Uhorsku po Bud\u00edne a nach\u00e1dza sa v bl\u00edzkosti Viedne, a teda viedenskej univerzity. Mesto le\u017ealo na hraniciach a t\u00fdm p\u00e1dom bolo dostupnej\u0161\u00edm pre \u0161tudentov a u\u010dite\u013eov prich\u00e1dzaj\u00facich zo zahrani\u010dia.  (Ku\u010dera, 2002)<\/p>\n

            Prepo\u0161t Juraj na\u0161iel budovu, kde by sa dalo u\u010di\u0165 aj b\u00fdva\u0165, na dne\u0161nej Vent\u00farskej ulici, kde m\u00e1 dnes u\u010debn\u00e9 priestory Divadelnej fakulty Vysok\u00e1 \u0161kola m\u00fazick\u00fdch umen\u00ed a patr\u00ed medzi sedem N\u00e1rodn\u00fdch kult\u00farnych pamiatok. Budova b\u00fdvalej mincovne patrila bohatej rodine Gmaitlovcom, ktor\u00ed ale v roku 1467 vymreli bez dedi\u010dov, a tak ich majetky pripadli kr\u00e1\u013eovi.  Matej mal t\u00fato budovu v ob\u013eube. K budove pri\u010dlenili aj letn\u00fa kr\u00e1\u013eovsk\u00fa z\u00e1hradu a postavili pre\u0148ho vzdu\u0161n\u00fd letohr\u00e1dok. Kr\u00e1\u013e, nad\u0161en\u00fd z Jurajovej h\u00fa\u017eevnatosti, ho ihne\u010f vymenoval za z\u00e1stupcu kancel\u00e1ra a bezprostredn\u00e9ho spr\u00e1vcu univerzity. (Ku\u010dera, 2002) Za kancel\u00e1ra bol vymenovan\u00fd J\u00e1n zo Srednje, ktor\u00fd ale preniesol pr\u00e1vomoci na Juraja Schomberga, preto\u017ee s\u00eddlil v Ostrihome a tak sa nemohol venova\u0165 Academii naplno. (Frimmov\u00e1, Historick\u00fd \u010dasopis, 2009, \u010d\u00edslo 1)<\/p>\n

            \u201e<\/em>Mesto Pre\u0161porok financovalo zariadenie interi\u00e9ru univerzity. Do jednotliv\u00fdch tried tak pribudli lavice a nov\u00e9 re\u010dn\u00edcke katedry. Kr\u00e1\u013e Matej Korv\u00edn nariadil, aby sa v budove univerzity nach\u00e1dzali nielen predn\u00e1\u0161kov\u00e9 s\u00e1ly, ale aj miestnosti na ubytovanie u\u010dite\u013eov, z\u00e1rove\u0148 i kol\u00e9gi\u00e1 pre \u0161tudentov. K rozvinutiu vedeckej \u010dinnosti na p\u00f4de pre\u0161porskej univerzity mala napom\u00e1ha\u0165 i tu pr\u00edtomn\u00e1 kapitulsk\u00e1 kni\u017enica, ktor\u00fa mohli vyu\u017e\u00edva\u0165 \u0161tudenti. Jedine\u010dnou s\u00fa\u010das\u0165ou univerzitnej budovy bola pod\u013ea zachovan\u00fdch dokumentov i hvezd\u00e1re\u0148.” <\/em>(Anita Radi, http:\/\/madari.sk\/magazin\/historiasucasnost\/academia-istropolitana-ked-prekvitala-vzdelanost-v-uhorsku)<\/p>\n

            Univerzite dali n\u00e1zov Academia Istropolitana. Ako nap\u00edsal Ku\u010dera, \u201e<\/em>U\u010den\u00ed \u013eudia od 15. storo\u010dia naz\u00fdvali vysok\u00fa \u0161kolu aj akad\u00e9mia, \u010do si po\u017ei\u010dali od starovek\u00fdch Gr\u00e9kov a Rimanov.”<\/em> (2002, str. 190) A ke\u010f\u017ee cez Bratislavu (Pre\u0161porok) pretek\u00e1 rieka Dunaj, ktor\u00fa Rimania naz\u00fdvali Ister a polis po gr\u00e9cky znamen\u00e1 mesto (\u010di\u017ee mesto na Dunaji), n\u00e1zov univerzity je ve\u013emi trefn\u00fd. E\u0161te predt\u00fdm bol p\u00f4vodn\u00fd n\u00e1zov Universitatis Istropolitana, doslova Univerzita v meste na Dunaji.<\/p>\n

            Na zalo\u017een\u00ed univerzity sa podie\u013eali aj dominik\u00e1ni, ktor\u00fdm mala by\u0165 zveren\u00e1 teologick\u00e1 a filozofick\u00e1 fakulta. Dominik\u00e1nov pl\u00e1noval Matej Korv\u00edn umiestni\u0165 pr\u00e1ve v Bratislave. Frimmov\u00e1 p\u00ed\u0161e: \u201e<\/em>Bolo treba spresni\u0165 \u0161tat\u00fat in\u0161tit\u00facie a n\u00e1pl\u0148 \u0161t\u00fadia jednotliv\u00fdch fak\u00falt, z\u00edska\u0165 vhodn\u00fdch profesorov na vyu\u010dovanie, peniaze na riadenie univerzity a platy profesorov.” <\/em>(Frimmov\u00e1, Historick\u00fd \u010dasopis, 2009, \u010d\u00edslo 1)<\/p>\n

            Kancel\u00e1r J\u00e1n zo Srednje za\u010dal zhroma\u017e\u010fova\u0165 najlep\u0161\u00edch a naju\u010denej\u0161\u00edch profesorov vo svojom s\u00eddle v Ostrihome. U\u010ditelia najprv pri\u0161li z Viedenskej univerzity, nesk\u00f4r z Bologne a Krakova. Od roku 1467 do roku 1471 na univerzite p\u00f4sobil zn\u00e1my nemeck\u00fd matematik, astrol\u00f3g a astron\u00f3m Johannes M\u00fcller von K\u00f6nigsberg (Regiomontanus), ktor\u00fd predt\u00fdm vyu\u010doval na Viedenskej univerzite. Okrem pozorovan\u00ed hviezdnej oblohy sa venoval aj kon\u0161truovaniu astronomick\u00fdch pr\u00edstrojov a najm\u00e4 zostavovaniu astronomick\u00fdch tabuliek, ktor\u00e9 boli mimoriadne roz\u0161\u00edren\u00e9 v\u010faka ich spo\u013eahlivosti v astron\u00f3mii a v navig\u00e1cii. Patril k najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm astron\u00f3mom predkopernikovskej \u00e9ry. Zaoberal sa aj prekladom viacer\u00fdch antick\u00fdch i s\u00fadob\u00fdch astronomick\u00fdch a matematick\u00fdch diel. Na Academii Istropolitane vyu\u010doval na artistickej fakulte.<\/p>\n

            \u010ealej tu p\u00f4sobili Poliaci Martin (Marcin) Bylica- Regiomantov \u017eiak a spolupracovn\u00edk z po\u013esk\u00e9ho Olkuszu, ktor\u00fd bol dvorn\u00fdm astron\u00f3mom kr\u00e1\u013ea Mateja, astron\u00f3mom, krakovsk\u00fdm magistrom, doktorom teol\u00f3gie a medic\u00edny (filozofick\u00e1 fakulta),  magister Peter, doktor humanitn\u00fdch vied a medic\u00edny (lek\u00e1rska fakulta) a J\u00e1n z Krakova,  Nemci Mikul\u00e1\u0161 Schricker z H\u00fcttendorfu, dominik\u00e1n, ktor\u00fd vyu\u010doval teol\u00f3giu, ale ovl\u00e1dal aj starogr\u00e9cky jazyk (teologick\u00e1 fakulta), Erazmus Adlman z Rezna, kanonik, \u010dlen Bratstva Bo\u017eieho tela, doktor medic\u00edny (lek\u00e1rska fakulta) a J\u00e1n de Kupferberg, Taliani J\u00e1n Gattus – dominik\u00e1n, scholastik2<\/sup>, ktor\u00fd bol doktorom kanonick\u00e9ho pr\u00e1va a teol\u00f3gie a jedn\u00fdm z prv\u00fdch vzdelancov v troch jazykoch collegium trilingue – latin\u010dina, gr\u00e9\u010dtina a hebrej\u010dina, Marzio Galeotti, dominik\u00e1n (obaja pr\u00e1vnick\u00e1 fakulta) a Peter z Verony, dominik\u00e1n, z \u00fazemia dne\u0161n\u00e9ho Slovenska poch\u00e1dzali Vavrinec Koch z Kromp\u00e1ch, prijat\u00fd na \u010d\u00edtanie a v\u00fdklad Biblie a Martin zo \u0160tiavnice.  Predn\u00e1\u0161ali tu tie\u017e vzdelan\u00fd kanonik J\u00e1n Han z Weytry, Matej Gruber z Medlingu, ktor\u00fd vykladal Boetia a Aristotela (teologick\u00e1 fakulta). Pravdepodobne p\u00f4sobili na univerzite aj \u010fal\u0161\u00ed profesori: Franti\u0161ek<\/em> <\/em>\u2013 far\u00e1r z K\u00e9thely, Pavol<\/em> <\/em>\u2013 mo\u0161onsk\u00fd archidiakon3<\/sup>, Andrej <\/em>de Sancto Georgio<\/em> z R\u00e1bskej diec\u00e9zy, <\/em>Valent\u00edn z Veresmartu<\/em> <\/em>\u2013 magister, kanonik Ostrihomskej diec\u00e9zy a \u0160tefan z Brucku nad Leitou, dominik\u00e1n. Predn\u00e1\u0161ali tu aj J\u00e1n zo Srednje a Juraj Schomberg. (Frimmov\u00e1, Historick\u00fd \u010dasopis, 2009, \u010d\u00edslo 1)<\/p>\n

            Vyu\u010dovanie sa za\u010dalo na jese\u0148 v roku 1467. Univerzitu sl\u00e1vnostne otvorili cerem\u00f3niami v ostrihomskom katedr\u00e1lnom chr\u00e1me. Potom sa sprievod hodnost\u00e1rov odobral do Bratislavy, kde ho priv\u00edtala mestsk\u00e1 rada.  Univerzitn\u00e9 matriky sa nezachovali. Vyu\u010dovalo sa na \u0161tyroch fakult\u00e1ch. Prv\u00e1, filozofick\u00e1, sa naz\u00fdvala artistick\u00e1 preto, lebo posluch\u00e1\u010d musel ovl\u00e1dnu\u0165 u\u017e spom\u00ednan\u00fdch sedem umen\u00ed, latinsky septem artes. \u201e<\/em>Prv\u00e9 tri umenia <\/em>(trivium) – gramatiku, dialektiku a r\u00e9toriku – sa nau\u010dil u\u017e na strednej mestskej \u0161kole, \u010fal\u0161ie \u0161tyri <\/em>(quadrivium) – geometriu, aritmetiku, astron\u00f3miu a z\u00e1klady hudby i spevu – na filozofickej fakulte.”<\/em> (Ku\u010dera, 2002, s. 192) Po skon\u010den\u00ed artistickej fakulty, kde po dvoch rokoch z\u00edskal \u0161tudent titul bakal\u00e1r (baccalaureus) a po \u010fal\u0161\u00edch dvoch rokoch titul magister (magister artium<\/em>), mohol \u0161tudent pokra\u010dova\u0165 \u0161t\u00fadiom na fakulte pr\u00e1vnickej, lek\u00e1rskej alebo teologickej.<\/p>\n

            Zauj\u00edmav\u00e9 je aj to, \u017ee sto rokov pred Galileim sa tu predn\u00e1\u0161alo o tom, \u017ee Zem mo\u017eno kr\u00fa\u017ei okolo Slnka a nie opa\u010dne, ako sa vtedy v\u0161eobecne verilo.<\/p>\n

            Univerzita najviac prekvitala v obdob\u00ed medzi rokmi 1467 – 70. Nieko\u013ek\u00ed u\u010ditelia univerzitu opustili, ke\u010f v roku 1471 uv\u00e4znili J\u00e1na zo Srednje (v roku 1472 umiera), preto\u017ee spolu s J\u00e1nom z \u010cazmy zorganizovali sprisahanie, v\u010faka ktor\u00e9mu mal po\u013esk\u00fd kr\u00e1\u013e Kazim\u00edr IV. z\u00edska\u0165 uhorsk\u00fd tr\u00f3n. Postupn\u00fd \u00fapadok univerzity nastal v rokoch 1485 – 1486, kedy dobyl Matej Korv\u00edn Viede\u0148 a zomrel Juraj Schomberg. Prestala pracova\u0165 pribli\u017ene v rokoch 1488 – 1490. Definit\u00edvny umiera\u010dik zazvonil univerzite v roku 1490, po smrti kr\u00e1\u013ea Mateja, ktor\u00fd univerzitu financoval. Nefungovala ani 25 rokov.<\/p>\n

            Medzi \u010fal\u0161ie d\u00f4vody z\u00e1niku Academie Istropolitany patr\u00ed aj fakt, \u017ee uhorsk\u00fdch \u0161tudentov l\u00e1kalo viac zahrani\u010dn\u00e9 \u0161t\u00fadium ako dom\u00e1ce, aj ke\u010f pr\u00e1ve J\u00e1n Pannonius argumentoval u p\u00e1pe\u017ea opa\u010dn\u00fdm n\u00e1zorom. \u010ealej v Uhorsku bolo m\u00e1lo mo\u017enost\u00ed zamestnania pre vzdelan\u00fdch \u013eud\u00ed a z\u00fafal\u00fd nedostatok financi\u00ed, \u010di u\u017e zo strany miest alebo kr\u00e1\u013ea Mateja, ktor\u00e9ho finan\u010dne (ale ur\u010dite aj psychicky a fyzicky) vy\u010derp\u00e1vali vojny s \u010cechmi, Rak\u00fa\u0161anmi a Turkami, a jeho vydr\u017eiavanie st\u00e1leho \u017eoldnierskeho vojska, tzv. \u010dierneho pluku.<\/p>\n

            Medzi zn\u00e1mych \u0161tudentov Academie Istropolitany patr\u00ed krajinsk\u00fd sudca a uhorsk\u00fd palat\u00edn \u0160tefan Werb\u0151czy, ktor\u00fd \u0161tudoval na pr\u00e1vnickej fakulte pre\u0161porskej univerzity. Je autorom Tripartita, pr\u00e1vnickej zbierky kodifikuj\u00facej oby\u010dajov\u00e9 pr\u00e1vo v Uhorsku. (http:\/\/madari.sk\/magazin\/historiasucasnost\/academia-istropolitana-ked-prekvitala-vzdelanost-v-uhorsku-2-cast)<\/p>\n

            Academiu Istropolitanu si pripom\u00edname aj plan\u00e9tkou 11614 Istropolitana, ktor\u00fa nazvali jej objavitelia Adri\u00e1n Gal\u00e1d a Alexander Pravda po prvej univerzite na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska. Objavili ju v roku 1996.<\/p>\n

            Na z\u00e1ver kapitoly pou\u017eijeme slov\u00e1 Mat\u00fa\u0161a Ku\u010deru, s ktor\u00fdm m\u00f4\u017eeme len s\u00fahlasi\u0165: \u201eV stredovekej spolo\u010dnosti nech\u00fdbali \u013eudia (a patrili medzi nich i niektor\u00ed profesori na\u0161ej Istropolitany), ktor\u00ed absolvovali v\u0161etky \u0161tyri fakulty. Boli to naozaj vynikaj\u00faci vzdelanci a u\u010denci svojej doby.” <\/em> (2002, s.192)<\/p>\n

Pokus o zalo\u017eenie univerzity v Hlohovci<\/strong><\/p>\n

            Z\u00e1stupca kr\u00e1\u013ea, palat\u00edn Juraj Turzo si osvojil my\u0161lienku zalo\u017ei\u0165 n\u00e1rodn\u00fa (dom\u00e1cu) univerzitu. Uva\u017eovalo sa najprv o jej umiestnen\u00ed v Levo\u010di, no napokon, po predlo\u017een\u00ed \u017eiadosti snemu sa rozhodlo, \u017ee nov\u00e1 protestantsk\u00e1 univerzita bude v Hlohovci.  <\/p>\n

            Turzo k\u00fapil v meste budovu za 1 500 zlat\u00fdch. Finan\u010dne ho podporovali aj stolice, bohat\u00fd magn\u00e1ti, \u0161\u013eachta a me\u0161\u0165ania. Pl\u00e1novali k\u00fapi\u0165 vinice, z ktor\u00fdch by mali pr\u00edjmy na vydr\u017eiavanie budov a na platy pre profesorov. Po smrti Juraja Turzu v roku 1616 sa projektu venoval jeho syn Imrich, ktor\u00fd bol rektorom na wittenberskej univerzite. Nane\u0161\u0165astie, Imrich zomrel v roku 1621 a jeho snahy i snahy jeho otca upadli do zabudnutia.<\/p>\n

 (Ku\u010dera, 2004)<\/p>\n

Trnavsk\u00e1 univerzita<\/strong><\/p>\n

            V \u010dase, ke\u010f v Eur\u00f3pe z\u00farila tridsa\u0165ro\u010dn\u00e1 vojna (1618 – 1648), vznikla 12. m\u00e1ja 1635 Trnavsk\u00e1 univerzita. Zakladaj\u00facu listinu vydal ostrihomsk\u00fd arcibiskup (s\u00eddlo mal v Trnave od dobytia Ostrihomu Osmanmi) Peter P\u00e1zma\u0148. Narodil sa v meste Oradea Mare, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dza v dne\u0161nom Rumunsku. P\u00e1zma\u0148 bol aj trnavsk\u00fdm kardin\u00e1lom, tur\u010dianskym prepo\u0161tom, cis\u00e1rskym radcom, jezuitom, pedag\u00f3gom, spisovate\u013eom a v \u010dase vojny ve\u013ek\u00fdm pr\u00edvr\u017eencom Habsburgovcov. P\u00f4vodne bol kalv\u00ednom, v trin\u00e1stich rokoch prest\u00fapil na katol\u00edcku vieru. (Kov\u00e1\u010d, 1998) Ako p\u00ed\u0161e Ku\u010dera: \u201ePochopil, \u017ee naj\u00fa\u010dinnej\u0161\u00edm n\u00e1strojom protireform\u00e1cie je dobr\u00e9 \u0161kolstvo…\u201c <\/em>(2004, s. 141) a \u010falej vlastn\u00e9 slov\u00e1 P\u00e1zma\u0148a: \u201eVe\u010f nemohlo by\u0165 ani ve\u013ea u\u010den\u00fdch k\u0148azov tam, kde sa okrem z\u00e1kladov ni\u010d in\u00e9 neu\u010dili.”<\/em> (Ku\u010dera, 2004, s. 141) \u010ealej tvrdil, \u017ee reform\u00e1cii sa darilo v\u010faka n\u00edzkej vzdelanosti v Uhorsku. V roku 1623 prispel 155 000 zlat\u00fdmi na zalo\u017eenie P\u00e1zmanea vo Viedni. V tomto jezuitskom \u00fastave nesk\u00f4r dosiahli vzdelanie aj v\u00fdznamn\u00ed Slov\u00e1ci, napr\u00edklad Jozef Ign\u00e1c Bajza (autor prv\u00e9ho rom\u00e1nu v sloven\u010dine) a Martin Hattala (reform\u00e1tor \u0161t\u00farovskej sloven\u010diny). \u010ealej prispel 50 000 zlat\u00fdmi na zalo\u017eenie a udr\u017eiavanie kol\u00e9gia v Bratislave. V Nov\u00fdch Z\u00e1mkoch dal opravi\u0165 kostol a dal postavi\u0165 trin\u00e1s\u0165kolesov\u00fd mlyn. V Trnave dal prebudova\u0165 star\u00fd dominik\u00e1nsky kl\u00e1\u0161tor a dal pristavi\u0165 k nemu nov\u00fd trakt. Zriadil tu intern\u00e1t pre chudobn\u00fdch a nemajetn\u00fdch – Burzu sv. Vojtecha. Na zalo\u017eenie Trnavskej univerzity prispel sumou 100 000 zlat\u00fdch. (Ku\u010dera, 2004) Vo svojom \u017eivote vykonal mnoho \u010fal\u0161\u00edch dobr\u00fdch skutkov. Naozaj obdivuhodn\u00fd \u010dlovek.<\/p>\n

            Zalo\u017eenie jezuitskej univerzity (tzv. studium generale) schv\u00e1lil bulou z 18. okt\u00f3bra 1635 aj panovn\u00edk Ferdinand II. Habsbursk\u00fd. Sl\u00e1vnostn\u00e9 otvorenie bolo 13. novembra toho ist\u00e9ho roku. (Ku\u010dera, 2004) Mesto Trnava bolo vybrat\u00e9 za s\u00eddlo univerzity, preto\u017ee Uhorsko malo 2 politick\u00e9 centr\u00e1: Bud\u00edn a Ostrihom. Ako sme u\u017e uviedli, Ostrihom bol st\u00e1le v ruk\u00e1ch Turkov, a ke\u010f\u017ee arcibiskupstvo s\u00eddlilo pr\u00e1ve v Trnave, nemohli vybra\u0165 in\u00e9 mesto. A d\u00f4vodom bolo aj to, \u017ee Trnava bola s\u00eddlom zakladate\u013ea univerzity, Petra P\u00e1zma\u0148a.<\/p>\n

            Vyu\u010dovanie sa za\u010dalo 13.\/14. novembra 1636 na teologickej (doba \u0161t\u00fadia: 4 roky) a filozofickej (artistickej; doba \u0161t\u00fadia: 3 roky) fakulte. Na filozofickej fakulte sa vyu\u010dovala najm\u00e4 matematika, fyzika, metafyzika, etika a logika. V \u0161kolskom roku 1667\/1668 k nim pribudla aj pr\u00e1vnick\u00e1 fakulta. A o storo\u010die nesk\u00f4r, v roku 1769 aj lek\u00e1rska fakulta, na ktorej sa za\u010dalo vyu\u010dova\u0165 o rok nesk\u00f4r. Na univerzite vyu\u010dovalo 20 profesorov (pr\u00edslu\u0161n\u00edci jezuitsk\u00e9ho r\u00e1du) a \u0161tudentov bolo zhruba tis\u00edc. (\u010ci\u010daj a kol., 2000) Vzorom pre Trnavsk\u00fa univerzitu bola jezuitsk\u00e1 univerzita v rak\u00faskom meste\u010dku Graz. V roku 1753 zalo\u017eil vtedaj\u0161\u00ed rektor Franti\u0161ek Borgia K\u00e9ri univerzitn\u00fa hvezd\u00e1re\u0148 (observat\u00f3rium). Pod univerzitu patrili aj univerzitn\u00e1 kni\u017enica (v tom \u010dase mala \u00factyhodn\u00fdch 17 000 zv\u00e4zkov), botanick\u00e1 z\u00e1hrada a divadlo. (http:\/\/www.truni.sk\/historia-poslanie) \u010ci\u010daj (2000, s. 155) \u010falej p\u00ed\u0161e: \u201ePri jezuitskej univerzite zalo\u017eili konvikt<\/em>4<\/sup> a semin\u00e1r, nav\u0161tevovalo ju okolo 400-500 posluch\u00e1\u010dov. Roku 1674 pod\u013ea vzoru trnavskej univerzity zriadili tla\u010diare\u0148 aj v Ko\u0161iciach.\u201c <\/em><\/p>\n

            V \u010dase panovania M\u00e1rie Ter\u00e9zie bola v roku 1777 Trnavsk\u00e1 univerzita kv\u00f4li \u0161kolsk\u00fdm reform\u00e1m pres\u0165ahovan\u00e1 do Bud\u00edna a odtia\u013e v roku 1834 do Pe\u0161ti. Predn\u00e1\u0161ky v Trnave sa skon\u010dili d\u0148a 24. augusta 1777. (Jankovi\u010d, 1995)<\/p>\n

            Univerzita fungovala spolu 141 rokov. Za ten \u010das sa na nej vystriedalo nieko\u013eko profesorov. Spomenieme t\u00fdch najzn\u00e1mej\u0161\u00edch: historici Istv\u00e1n Katona a Samuel Timon (zaoberal sa etnogen\u00e9zou5<\/sup> Slov\u00e1kov, autor prvej topografickej pr\u00e1ce o uhorsk\u00fdch mest\u00e1ch a meste\u010dk\u00e1ch), \u010falej Martin Sentiv\u00e1ni (Szentiv\u00e1nyi; tvorca viaczv\u00e4zkov\u00e9ho diela Curiosa et selectiora variarum scientiarum miscellanea – Vz\u00e1cnej\u0161ie rozmanitosti vybran\u00e9 z r\u00f4znych vedn\u00fdch odborov) a v neposlednom rade aj Maximili\u00e1n Hell (v\u00fdznamn\u00fd slovensk\u00fd astron\u00f3m, fyzik a matematik). Vznikol tu aj prv\u00fd atlas Uhorska. (Kov\u00e1\u010d, 1998)<\/p>\n

Ko\u0161ick\u00e1 univerzita<\/strong><\/p>\n

            Podobn\u00e1 trnavskej univerzite bola univerzita v Ko\u0161iciach (spolo\u010dn\u00e1 protireforma\u010dn\u00e1 \u00faloha). T\u00fa zalo\u017eil j\u00e1gersk\u00fd biskup Benedikt Ki\u0161dy v roku 1657 a jej existenciu potvrdil Zlatou bulou zo 7. augusta 1660 aj cis\u00e1r Leopold I. P\u00f4vodne ju spravovali jezuiti do roku 1773, kedy zru\u0161ili jezuitsk\u00fd r\u00e1d. Potom fungovala pod veden\u00edm \u0161t\u00e1tu ako Alma universalis episcopalis do roku 1776, kedy bola pretvoren\u00e1 na Ko\u0161ick\u00fa kr\u00e1\u013eovsk\u00fa akad\u00e9miu. Vtedy stratila svoju samostatnos\u0165, av\u0161ak na\u010falej poskytovala mo\u017enos\u0165 promova\u0165 na filozofickej a pr\u00e1vnickej fakulte (\u0161t\u00fadium na jednej aj na druhej fakulte trvalo dva roky). Od roku 1850 vyu\u010dovala len pr\u00e1vo (ako Pr\u00e1vnick\u00e1 akad\u00e9mia). Takto fungovala do roku 1921\/1922.<\/p>\n

            V \u010dase spravovania jezuitmi mala Ko\u0161ick\u00e1 univerzita pr\u00e1vo ude\u013eova\u0165 doktor\u00e1ty, licenci\u00e1ty a bakalaure\u00e1ty. V Ko\u0161iciach existovalo aj kol\u00e9gium, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eilo ako pr\u00edpravn\u00e9 \u0161es\u0165ro\u010dn\u00e9 \u0161t\u00fadium na univerzitu. Na univerzite bola mo\u017enos\u0165 \u0161tudova\u0165 na filozofickej (tri roky), teologickej (\u0161tyri roky) a nesk\u00f4r od roku 1777 aj na pr\u00e1vnickej fakulte (pr\u00e1vnick\u00e1 katedra existovala od roku 1712). Vyu\u010dovac\u00edm jazykom tu bola latin\u010dina, a univerzita zdie\u013eala nieko\u013ek\u00fdch profesorov s Trnavskou univerzitou. Popri univerzite fungovalo aj gymn\u00e1zium, jezuitsk\u00e9 kol\u00e9gium (e\u0161te pred vznikom univerzity), konvikt pre v\u00fdchovu \u0161\u013eachticov (od roku 1659), k\u0148a\u017esk\u00fd semin\u00e1r (od roku 1665), kni\u017enica a tla\u010diare\u0148 (od roku 1674). P\u00f4vodn\u00e1 Ko\u0161ick\u00e1 univerzita fungovala 119 rokov.     <\/p>\n

Al\u017ebet\u00ednska univerzita<\/strong><\/p>\n

                Poslednou vysokou \u0161kolou, ktor\u00e1 vznikla na \u00fazem\u00ed Slovenska v r\u00e1mci Uhorska, bola Al\u017ebet\u00ednska univerzita, zalo\u017een\u00e1 v roku 1912 v Bratislave (vznikla z Pr\u00e1vnickej akad\u00e9mie v Bratislave), pomenovan\u00e1 pod\u013ea man\u017eelky cis\u00e1ra Franti\u0161ka Jozefa I., Al\u017ebety (Sissi). Zalo\u017ei\u0165 ju pl\u00e1novali u\u017e v osemdesiatych rokoch 19. storo\u010dia. Zalo\u017een\u00e1 bola v roku 1912, no otvorili ju a\u017e 13. okt\u00f3bra 1914. V roku 1914 vznikla aj jej univerzitn\u00e1 kni\u017enica. Po\u010das 1. svetovej vojny fungovala len \u010diasto\u010dne. Mala tri fakulty – pr\u00e1vnick\u00fa,  filozofick\u00fa a lek\u00e1rsku. Pl\u00e1novan\u00e1 bola aj pr\u00edrodovedeck\u00e1, no t\u00e1 nikdy neza\u010dal svoju \u010dinnos\u0165. Aj ke\u010f bola univerzita zriaden\u00e1 pre \u00fazemie Slovenska, jej p\u00f4sobenie bolo ma\u010fariza\u010dn\u00e9. V\u00fdznamn\u00fdm pedag\u00f3gom na tejto univerzite bol Albert Szent-Gy\u00f6rgyi, neskor\u0161\u00ed nosite\u013e Nobelovej ceny za medic\u00ednu a fyziol\u00f3giu.<\/p>\n

            Univerzita zanikla rozpadom Rak\u00fasko \u2013 Uhorska v roku 1918. 27.\/30. j\u00fana 1919 bola zriaden\u00e1 v Bratislave, namiesto b\u00fdvalej Al\u017ebetinej univerzity \u010ceskoslovensk\u00e1 \u0161t\u00e1tna univerzita, ktor\u00e1 mala \u0161tyri fakulty: pr\u00e1vnick\u00fa, lek\u00e1rsku, filozofick\u00fa a pr\u00edrodovedn\u00fa.<\/p>\n

            Univerzitu Komensk\u00e9ho a univerzitu v P\u00e9csi m\u00f4\u017eeme pova\u017eova\u0165 za n\u00e1stupcov Al\u017ebet\u00ednskej univerzity.<\/p>\n

Z\u00c1VER<\/strong><\/p>\n

            Je naozaj \u0161koda, \u017ee sa tieto univerzity nezachovali do dne\u0161n\u00fdch dn\u00ed. Ale “pripravili p\u00f4du” pre na\u0161e s\u00fa\u010dasn\u00e9 univerzity: Academia Istropolitana pre Univerzitu Komensk\u00e9ho v Bratislave, Trnavsk\u00e1 univerzita pre Univerzitu E\u00f6tv\u00f6sa Lor\u00e1nda v Budape\u0161ti (pr\u00e1vny n\u00e1stupca) a pre s\u00fa\u010dasn\u00fa Trnavsk\u00fa univerzitu v Trnave a Ko\u0161ick\u00e1 univerzita pre Univerzitu Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika v Ko\u0161iciach. Vychovali mnoho \u0161ikovn\u00fdch vedcov, spisovate\u013eov, pedag\u00f3gov, pr\u00e1vnikov, lek\u00e1rov a filozofov. N\u00e1m ost\u00e1va po\u010fakova\u0165 sa \u013eu\u010fom, ktor\u00ed sa podie\u013eali na zalo\u017een\u00ed a fungovan\u00ed t\u00fdchto univerz\u00edt. V\u010faka nim nebol svet ochudobnen\u00fd o mnoh\u00fdch g\u00e9niov, ktor\u00ed by mo\u017eno nemali pr\u00edle\u017eitos\u0165 vzdel\u00e1va\u0165 sa.<\/p>\n

Pozn\u00e1mky<\/strong><\/p>\n

 <\/strong><\/p>\n

1<\/sup>prepo\u0161t – titul vy\u0161\u0161ieho cirkevn\u00e9ho hodnost\u00e1ra, prv\u00fd kanonik kapituly<\/p>\n

2<\/sup>scholastik – \u010dlovek, ktor\u00fd vyzn\u00e1va stredovek\u00fd filozofick\u00fd smer pestovan\u00fd na \u0161kol\u00e1ch Z\u00e1padu a v Byzancii v obdob\u00ed od 9. storo\u010dia do 15. storo\u010dia<\/p>\n

3<\/sup>archidiakon – predstaven\u00fd archidiakon\u00e1tu, hodnost\u00e1r katol\u00edckej cirkvi<\/p>\n

4<\/sup>konvikt – (lat. convictorium, z lat. convivere \u2013 \u201e\u017ei\u0165 v spolo\u010denstve\u201c) v\u0161eobecne ozna\u010duje spolo\u010dn\u00fd domov s nejak\u00fdm duchovn\u00fdm programom<\/p>\n

5<\/sup>etnogen\u00e9za – historick\u00fd proces formovania etnick\u00fdch skup\u00edn, zahr\u0148uj\u00faci ich v\u00fdvoj od kme\u0148ovej \u0161trukt\u00fary a\u017e po vytvorenie n\u00e1rodnosti a n\u00e1roda <\/p>\n

Pozn. Zoznam zdrojov nezverejnen\u00fd.<\/em><\/p>\n\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\n\t\n\n<\/div>\n\n\t\t<\/div>\n\n\t\t\n