Informácie o diele:

Tereza Jaďuďová (*2001)
Grande Sonate, Op. 5
Dielo vzniklo v roku 2013.

Grande Sonate, op. 5, od Terezy Jaďuďovej je ambiciózne a emocionálne nabité klavírne dielo v šiestich častiach, ktoré z veľkej časti vzniklo počas pobytu v Novom Vinodolskom v Chorvátsku. Sonáta, venovaná jej rodine a mentorom a ovplyvnená jej obdivom k Chopinovi, je skladateľkou opisovaná ako „vyblýskaný klenot“ jej repertoáru – vyžadujúci si nielen technickú istotu, ale aj hlbokú emocionálnu citlivosť. Každá časť prispieva k dynamickému príbehu, ktorý spája introspekciu, virtuozitu, nežnosť a bujarosť.

I. Allegro ma non troppo
Búrlivý a dramatický úvod, plný rytmického náboja a motivickej intenzity. Táto časť vyvažuje jasnosť formy s expresívnou slobodou a uvádza tematické myšlienky, ktoré budú rezonovať v celej sonáte.

II. Scherzo
Hravá, ostrá a plná rytmických žartov – táto časť kontrastuje ľahkosť s náhlymi harmonickými prekvapeniami. Pevná štruktúra podporuje jeho rýchly charakter a od interpreta vyžaduje presnú artikuláciu a vtip.

III. Adagio
Emocionálne srdce sonáty. Rozsiahle, lyrické línie sa rozvíjajú s úprimnosťou a hĺbkou, čerpajú z romantických tradícií a zároveň zachovávajú osobný štýl skladateľa. Rubato a dynamické tvarovanie sú nevyhnutné na to, aby vyniklo jej duševné jadro.

IV. Allegro ma non troppo
Návrat k nepokojnej energii – táto časť pulzuje vpred smerujúcim nábojom a meniacimi sa textúrami. Jej ohnivý temperament si vyžaduje agilitu aj štrukturálne povedomie, čím núti interpreta vyvažovať dramatickosť so súdržnosťou.

V. Sostenuto
Meditatívna a harmonicky bohatá medzihra, ktorá ponúka kontrast prostredníctvom ticha a introspekcie. Kľúčové sú tu jemné hlasové rozloženie a tempo, keďže hudba dýcha v dlhých, expresívnych frázach.

VI. Allegro ma non troppo
Záverečná časť spája emocionálne vlákna predchádzajúcich častí do živého a silného záveru. Svojím hnacím rytmom, fúgovými prvkami a odvážnymi harmóniami privádza sonátu k uspokojivému a triumfálnemu záveru.