Informácie o diele:

Tereza Jaďuďová (*2001)
7 romancí, op. 38
Dielo vzniklo v roku 2019.

Inšpirovaná dojmami z divadelného predstavenia „Ruské denníky“ v Slovenskom národnom divadle, Tereza Jaďuďová v cykle „7 romancí“ zhudobnila básne ruskej poetky Sofie Parnokovej. Cyklus, zložený pre soprán a klavír, prostredníctvom intímneho hudobného jazyka skúma témy lásky, spomienok, času a identity. Každá z týchto romancí, venovaných slovenskej herečke Zuzane Fialovej, odráža meniace sa nálady a jemné emocionálne svety Parnokovej poézie.

Č. 1 – Каждый вечер я молю…
Úvodná časť Lento je naplnená tichou intenzitou. Spevná línia sa rozvíja ako tichá modlitba, pričom klavír poskytuje zdržanlivú harmonickú podporu.

Č. 2 – Еще не дух, почти не плоть…
Táto romanca, označená ako „Adagio doloroso“, vyžaruje krehkosť a introspekciu, a to vďaka jemnému harmonickému zafarbeniu a nenápadnej rytmickej pružnosti.

Č. 3 – Ради рифмы резвой не солгу…
Moderato s jasnou dikciou a vyváženým tempom. V hudbe sa snúbi lyrická frázovanie s podtónom odhodlania.

Č. 4 – К самой себе
Andante plné sebareflexie. Kompozícia je introspektívna, melódie sú vytvorené s jemnou zdržanlivosťou.

Č. 5 – Дремлет старая сосна…
Toto dielo, označené ako „Lento“, evokuje pokoj prírody. Dlho znejúce klavírne akordy dopĺňajú pokojnú spevnú melódiu.

Č. 6 – Я тебе прощаю все грехи…
Romanca o odpustení a oslobodení. Štýl kompozície spája lyrickosť s tichou intenzitou, vďaka čomu tempo príbehu určuje samotný text.

Č. 7 – Этот вечер был тускло-палевый…
Záverečná romanca uzatvára cyklus a zamýšľa sa nad spomienkami a vzdialenosťou. Hudba vyvažuje nostalgiu s jemným pocitom definitívnosti, čím cyklus končí v tichom uzavretí.