Informácie o diele:

Tereza Jaďuďová (*2001)
3 skladby pre flautu a gitaru, op. 22
Dielo vzniklo v rokoch 2017-2018.

Toto trio krátkych programových skladieb pre flautu a gitaru spája barokovú predstavivosť s filmovým rozprávaním príbehov. Každá miniatúra zobrazuje scénu z romantizovanej verzie anglického dvorského života, zasadenú do idealizovaného stredovekého alebo ranorenesančného sveta.

Hoci bola hudba napísaná pre skromný počet interpretov, evokuje bohaté vizuálne a emocionálne krajiny, ktoré odhaľujú Jaďuďovej dar pre naratívnu kompozíciu. Každá veta je spárovaná s prozaickou vinetou, ktorá podčiarkuje jej divadelný charakter.

Č. 1 – V stredovekých časoch
Mladý šľachtic, prechádzajúci sa letným lesom neďaleko Yorku, zbadá koč, v ktorom sa vezie starý muž a jeho žiarivá dcéra. Okamžite ho uchváti a verný kódexu rytierstva ju požiada o ruku.

Hudba sa jemne rozvíja s pocitom očakávania a šarmu. Melodické linky prirodzene plynú medzi nástrojmi a evokujú pôvab, romantické teplo a tichú sebadôveru mladého rytiera.

Č. 2 – Na kráľovskom dvore
Kráľ Eduard IV. a kráľovná Alžbeta sledujú živé zhromaždenie vo veľkej sále svojho hradu. Dvorania a dámy tancujú, hudobníci hrajú, vzduchom sa šíri vôňa hostiny – a nakoniec sa k oslave pridajú aj samotní panovníci.

Táto skladba sa vyznačuje tanečnými rytmami, elegantnou ornamentikou a slávnostným charakterom. Žiari kráľovskou vyrovnanosťou a živou dvorskou energiou.

Č. 3 – Miniatúra
Kráska zo vzdialených krajín Pyrenejského polostrova – Katarína Aragónska – prichádza na anglický dvor. Očarí princa Artura a zanechá jeho brata Henricha v melancholickej túžbe. Bratia sa nakoniec dohodnú, že si zatancujú a mier je obnovený.

Táto jemná a expresívna záverečná skladba v sebe spája španielsky kolorit a jemnú melanchóliu. Je najlyrickejšou zo série a suitu uzatvára teplom, intimitou a nádychom historickej fantázie.