Analýza skladby PSALMUS HUNGARICUS od Zoltána Kodálya

Analýza skladby Psalmus Hungaricus od Zoltána Kodálya

Seminárna práca –  Estetická analýza hudby

 

DOBOVÝ KONTEXT, VZNIK DIELA

            Zoltán Kodály (1886(82-podľa niektorých prameňov), Kecskemét – 1967, Budapešť) bol významný maďarský hudobný skladateľ, pedagóg a etnomuzikológ. Jeho otec bol prednostom vlakovej stanice a amatérskym huslistom, matka speváčkou a klaviristkou. Veľkú časť detstva prežil v Galante, kde sa naučil ovládať nielen hru na husliach a klavíri, ale aj na violončele. V roku 1900 začal študovať v Budapešti na Akadémii pod vedením Hansa Koesllera. Po vyštudovaní začal zbierať ľudové piesne a spolupracovať s Bélom Bartókom. Získal štipendium, vďaka ktorému sa v roku 1907 mohol inšpirovať hudbou Clauda Debussyho v Paríži. Po návrate sa stal profesorom hudby na Akadémii.

            Kodály a jeho kolega Béla Bartók sa už počas štúdia začali zaoberať maďarskou ľudovou hudbou[1]. Kodályova doktorandská práca sa zaoberala štruktúrou maďarskej ľudovej piesne, a teda dokazuje jeho skorý záujem o túto oblasť. Jeho diela boli ovplyvnené mnohými ľudovými piesňami, ktoré zozbieral pre túto prácu.

            Prvá svetová vojna prerušila Kodályovu skladateľskú kariéru. Pred vojnou bol profesorom hudobnej teórie a kompozície na Hudobnej akadémii v Budapešti, zbieral a editoval ľudové piesne a publikoval hudobné kritiky. Ako skladateľ bol medzinárodne uznaný, jeho diela sa hrali v Budapešti, Paríži a Zurichu. Po vojne sa z akadémie stala univerzita a Kodály bol na 133 dní  jej zástupcom. Keďže táto pozícia súvisela s krátkym komunistickým prevratom (1919), po jeho neúspechu bol Kodály prepustený a dostal zákaz vyučovať na dva roky. Taktiež jeho medzinárodná kariéra sa pozastavila.

            Psalmus Hungaricus op.13 (1923) bol Kodályovou prvou veľkou kompozíciou po týchto turbulentných povojnových rokoch. Napísal ju v krátkom časovom rozmedzí dvoch mesiacov pri príležitosti osláv 50. výročia zjednotenia samostatných mestských častí Pešti, Budy a Óbudy (Stará Buda) v Budapešť.[2] Skladba zožala okamžitý úspech a stala sa dôležitým bodom v Kodályovej kariére. Predvedenia bezprostredne nasledovali v Zurichu[3], Amsterdame, Cambridge a Londýne, pričom Kodály bol zároveň ich dirigentom.

            Kodályova prvá rozsiahla zborová/orchestrálna skladba, Psalmus Hungaricus, je napísaná pre zmiešaný zbor, detský zbor, sólo tenor, orchester a organ. Trvá približne 23 minút. Detský zbor, ktorý kopíruje soprány a alty, pôvodne nebol prítomný, avšak Kodály ho pridal po prvej skúške, nakoľko usúdil, že samotný miešaný zbor by bol oslabený (aj kvôli povojnovej situácii). Tenorista má náročný part, posúva hudbu dopredu a preto je dôležité, aby ho spieval silný a dramatický hlas, s viac-menej prirodzeným cítením ľudového deklamačného parlanda-rubata. Rola zboru sa mení od aktívneho účastníka drámy k jej komentátorovi.

            Samotný text je parafrázou Žalmu 55[4] (to bol aj pôvodný názov skladby) od maďarského básnika zo 16. storočia, protestantského kazateľa Mihály Kecskeméti Véga (alebo Mihály Vég z Kecskemétu[5], kde sa narodil aj Zoltán Kodály). V tomto žalme prosí kráľ Dávid Boha, aby ho zbavil prenasledovania nepriateľmi. Vég pridal jeho vlastný dramatický a poetický komentár medzi pôvodné verše. Kodály však niektoré verše úplne vynechal (7.,8.,13.,16.,17. strofa z celkových 22).[6]

            Tento text vyjadruje rôzne kontrastné emócie, na jednej strane smútok, zatrpknutosť a hnev až po ukľudnenie a nádej v budúcnosť. Keď si uvedomíme, že tri roky pred vznikom tejto skladby prebehol Trianon (1920), ktorý dodnes budí vášne u mnohých Maďarov, vidíme, ako Kodály zhudobnením tohto starého zabudnutého textu mu dodal nový súčasný a vlastne aj nadčasový kontext[7].

            Po triumfálnej premiére v roku 1923 sa Psalmus Hungaricus stal medzinárodne známym a často predvádzaným dielom. Dve centrálne témy – pobúrenie z prenasledovania a neustále hľadanie pokoja – sú stále relevantné aj v dnešnom svete.

            Prvá vydaná edícia z roku 1924 obsahuje maďarský a nemecký text, o štyri roky sa pridal aj anglický preklad[8]. K šíreniu diela prispelo aj mimoriadne rýchle vydanie[9] v Universal Edition Vienna[10].

            Jeho kariéra napredovala, preslávil sa aj komickou operou a suitou Háry János, metódou vyučovania, Tancami z Marosszéku a z Galanty, Symfóniou in C a prednáškami v rôznych kútoch sveta.

Ciele Kodályho metódy:

• Hudba je pre všetkých.
• Hudba by sa mala vyučovaťpostupne, a pri procese stále myslieť na dieťa a jeho potreby.
• Deti by sa mali učiť hudbu od raného veku.
• Postupnosť by mala byť logická a mala by byť podobná tomu, ako keď sa deti učia jazyk.
• Hudobné hodiny by mali byť príjemné a podnetné.
• Spev je prvý a najdôležitejší nástroj na učenie sa hudobných konceptov.
• Učitelia by mali vyberať kvalitný materiál z ľudových piesní v materskom jazyku žiakov.

 

[1]spoznali sa a začali spolupracovať až po vyštudovaní

[2]Gala koncert sa konal 19. novembra 1923. Okrem Kodályovho Psalmus Hungaricus sa predviedli aj ďalšie diela od významných skladateľov, a to Tanečná suita od Bélu Bartóka a Festivalová overtúra od Ernő Dohnányiho.

[3]17., 18. júna 1926

[4]odhadovaný vznik medzi rokmi 1561-1567

[5]Kecskemét – ôsme najväčšie mesto v Maďarsku,  nachádza sa medzi Budapešťou a Szegedom

[6]40 rokov po napísaní Psalmus Hungaricus Kodály konštatuje: “Text žalmu nepozná okrem filológov nikto. (…) Keby som neštudoval starú maďarskú literatúru, nikdy by som nenapísal žalm, pretože by som nenašiel jeho text.”

[7]Mihály Vég odkazoval na práve prebiehajúce osmanské vpády na uhorské územie, čím poukázal na utrpenie uhorského ľudu/obyvateľstva, keďže o povedomí a pojme národ v tomto období ešte rozprávať nemôžme. V kontexte éry, v ktorej už žil Zoltán Kodály je to už, samozrejme,  možné a nutné.

[8]preložil Edward J. Dent, ktorý zároveň organizoval anglickú premiéru v Cambridge 30. novembra 1927

[9](UE 7547, klavírny výťah: UE 7550)

[10]vydavateľstvo začalo publikovať Kodályho diela v roku 1921

 

HLAVNÁ TÉMA

            Hlavná téma Psalmus Hungaricus je originálna téma od Kodálya[11]. V pozadí si však môžme všimnúť inšpiráciu historickou piesňou od Sebestyéna Tinódiho Egri históriának summája (Sumár histórie Egeru) z roku 1553.

            Kodály zašifroval do témy aj meno Mihálya Véga z Kecskemétu (MIhály=MIkoron, MI=e, véG=g). Štvorčekom vyznačené na predošlom obrázku si môžeme všimnúť ukrytú tému z gregoriánskeho chorálu “Lauda Sion salvatorem” od sv. Tomáša Akvinského.

Variácie hlavnej témy:

1. alty a basy v oktávach
2. O kvintu vyššie, soprány a tenory v oktávach
3. Harmonizácia, satb+detský chlapčenský zbor, rytmicky zmenené, inak modifikované
4. Melódia Mikoron Dávid…, text odlišný (Igaz vagy Uram…)
5. Návrat k pôvodnému tvaru, ženské hlasy a basy ztrojené v troch oktávach, tenory s imitačným kontrapunktom, text Szent Dávid…

Jednota diela je umocnená stále sa opakujúcimi motívmi, od začiatku po koniec, a rondový princíp.

 

[11]Podobnú melódiu použil aj v skorších dielach, piesňových cykloch opus 5,6,9.

 

ANALÝZA

            Psalmus Hungaricus je napísaný vo forme ronda. Zbor uvedie počas celej skladby hlavnú tému (obr.1) celkovo päťkrát ako ritornello. Modálna melódia obsahuje bodkovaný rytmus reflektujúci maďarský text. Tento rytmus je veľmi typický pre pomalé časti čardášov. Aj keď hlavná téma evokuje postupy ľudovej hudby[12], žiadna priama citácia sa tu neobjavuje[13]. Melódia, harmónia a celková štruktúra skladby prezentuje syntézu historických štýlov od stredoveku po dvadsiate storočie.

            Použite paralelných kvínt v poslednom zborovom ritornelle Kodály odkazuje na stredoveké paralelné organum (obr.2). Zbor je na tomto mieste sprevádzaný iba sólovým kontrabasom, ktorý zdvojuje líniu basov.

            Ďalšia pasáž (obr.3) je inšpirovaná renesančným spôsobom písania vstupov a vedenia hlasov. Tu je aj naznačené možné zdvojenie hlasov detským zborom. V orchestri sa objavuje organ, ktorý znásobí zborové harmónie akordickými zádržami.

           Príklady barokových kompozičných techník je v skladbe viacero. V obr.4 je akási “nervozita” znásobená, keď sólista opisuje ako je obklopený nepriateľmi. Orchestrálna polyfónia vyzdvihuje drámu, keď jednotlivé nástroje krúžia okolo vokálnej línii v kanonických nástupoch.

            Tone-painting môžeme nájsť v chromatických klesajúcich motívoch “sťažnosti” (obr.5), či v osminovom motíve “krídla holubice” (obr.6)[14], kde je nestabilita vytvorená stále sa striedajúcimi poltónmi, charakterizujúca zlo a anjelským arpeggiovým sprievodom, ktorý podčiarkuje tenorovu vieru v Boha.

            Sólista prezentuje väčšinu veršov žalmu v šiestich epizódach medzi piatimi zborovými ritornellami, v ktorých zbor deklamuje text pridaný Végom. Každé ritornello je založené na tom istom melodickom materiáli, ale každé ďalšie uvedenie je dlhšie a mohutnejšie, okrem posledného ritornella, ktoré je reminiscenciou na prvé “čisté” (a transparentné) uvedenie a slúži tu ako epilóg celej skladby.

            Skladba je delená na dve hlavné sekcie ( viď tabuľky).

            V prvej časti, ktorú by sme mohli označiť ako “Sťažnosť”, hudba znázorňuje smútok a hnev pritomný v texte. Vrchol nastáva v “plači” sólistu bez sprievodu (obr.7). Tento “plač” je znásobený použitím chromatiky, vysokej tessitury, a fortissima a marcatissima a nachádza sa v priestore kvartovej kostry.

            Druhá časť, nazvaná “Prosba”, vyjadruje vieru v Boha a nádej vo vyslobodenie. Zbor sa pridá k sólistovi dvakrát, a to bez textu, iba ako farba, ktorá umocňuje emóciu z textu. Iba raz, a to na konci, prezentuje zbor verše zo Žalmu. Počas tejto zborovej epizódy nastáva druhý vrchol, a to spolu s celým orchestrom na triumfálnom D durovom akorde.

A

B

A1

C

A2

D

t.1-15

t.15-24

t.25-29

t.30-81

t.82-92

t.93-95

t.96-130

t.131-144

t.145-154

t.155-186

Orchestrálna introdukcia

Zborové ritornello

Orchestrána medzihra

Tenor sólo Epizóda 1

Zborové ritornello

Orchestrána medzihra

Tenor sólo Epizóda 2

Zborové ritornello

Orchestrána medzihra

Tenor sólo Epizóda 3

A cappella, alto+ bas v oktávach

Sťažnosť t.39, Krídla t.58

soprány+ tenory v oktávach, forte

Motív zla začína

SSAA farba bez textu

SAATBB, orchester zdvojuje hlasy t.131-136

Vrchol prvok časti t.178-179, a cappella “plač”

sťažnosť motív v orchestri

Zlo pokračuje

A cappella t.137-144

A’

E

F

A3

G

A4

t.187-194

t.195-219

t.220-240

t.241-268

t.269-293

t.294-380

t.381-395

Orchestrána medzihra

Tenor sólo a zbor Epizóda 4

Orchestrána medzihra

Tenor sólo Epizóda 5

Zborové ritornello

Zbor, orchester Epizóda 6

Zborové ritornello Epilóg

Hudobný materiál z introdukcie

Imitácia medzi tenorom a zborom

Serenáda, arpeggiá

Arpeggia doprovod v orchestri

SSAATTBBB “A” melodický materiál s novým textom

Vrchol druhej časti t.369-371

SATBB a solo kontrabas, SABB v oktávach, T v paralelných kvintách a protimelódie

Nový sólový a orchestrálny materiál

Imitácia medzi zborom a orchestrom

Končí v pp s pizzicatami v basoch

           

            Emócie vyjadrené v Žalme, Végov komentár a Kodályho hudba sú nadčasové a stále dôležité v dnešnom rýchlo sa meniacom svete, a prehovárajú k mnohým interpretom a poslucháčom

[12]využíva pentatonické motívy s plagálnymi kadenciami

[13]Kodály sa v čase vzniku Psalmu zaoberal ľudovou tvorbou viac ako 20 rokov, a preto mal “ľudovú reč” hlboko absorbovanú vo vlastnom hudobnom jazyku

[14]obe figúry esa často vyskytujú aj v iných dielach Z.Kodályho

 

TEXT

Mikoron Dávid nagy búsultában Baráti miatt volna bánatban Panaszolkodván nagy haragjában Ilyen könyörgést kezde ő magában   Istenem Uram! kérlek tégedet Fordítsad reám szent szemeidet Nagy szükségemben ne hagyj engemet Mert megemészti nagy bánat szívemet   Csak sívok, rívok nagy nyavalyámban Elfogyatkoztam gondolatimban Megkeseredtem nagy búsultomban Ellenségemre való haragomban   Hogyha énnékem szárnyam lett volna Mint az galamb, elröpültem volna Hogyha az Isten engedte volna Innét én régen elfutottam volna   Akarok inkább pusztában laknom Vadon erdőben széjjelbujdosnom; Hogynem mint azok között lakoznom Kik igazságot nem hagynak szólanom Mikoron Dávid… Éjjel és nappal azon forgódnak Engem mi módon megfoghassanak Beszédem miatt vádolhassanak Hogy fogságomon ők vígadhassanak   Egész ez város rakva haraggal Egymásra való nagy bosszúsággal Elhíresedett az gazdasággal Hozzá fogható nincsen álnoksággal (a…) Gyakorta köztük gyűlések vannak Özvegyek, árvák nagy bosszút vallnak Isten szavával ők nem gondolnak Mert jószágukban felfuvalkodtanak Mikoron Dávid… Keserűségem annyi nem volna Ha ellenségtül nyavalyám volna Bizony könnyebben szenvedtem volna Magamat attól megóhattam volna

V časoch, keď David bol veľmi zarmútený, V dôsledku priateľov, ktorí ho sklamali, Hnevne sa sťažoval a hnal sa do hnevu, Začal takto prosiť sám seba.   Môj Bože, Pane, ťa prosím, Otoč svoje sväté oči ku mne, Nenechaj ma v núdzi a utrpení, Lebo silný smútok ma stráca.   Len plačem a kričím v mojom nešťastí, Moje myšlienky sú vyčerpané, Moje hory smútku sa menia na hnev, Hnevám sa na svojich nepriateľov.   Keby som mal krídla a mohol odletieť Ako holub, rýchlo by som odišiel, Ale ak by to Boh dovolil, Dávno by som sa už vzdialil odtiaľto.   Radšej by som žil v púšti A búdal by som v divočine; Miesto toho, aby som býval s tými, Ktorí mi nedovolia hovoriť pravdu.   Vo dne aj v noci ma sledujú, Snažia sa, ako ma môžu zadržať, Chcú ma obviniť kvôli mojim slovám, A byť šťastní z môjho uväznenia.   Celé mesto je plné hnevu, Sú tam veľké nepriateľstvá, Sú známi svojou zradou, Nemá to obdobu.   Často sa schádzajú dohromady, Vdovy a siroty vyjadrujú hnev, Nehľadajú radostne Božie slovo, Ale sú nadutí vo svojom majetku.   Ak by som mal iba nepriateľov, Bol by som trpel menej, Mohol som sa sám pred nimi chrániť, Ale to nebolo moje najväčšie sklamanie.

De barátomnak azkit vélek volt Nagy nyájasságom kivel együtt volt Jó hírem-nevem, tisztességem volt Fő ellenségem, most látom, hogy az volt     Keserű halál szálljon fejére Ellenségemnek ítéletére Álnokságának büntetésére Hitetlenségnek kijelentésére (a…) Én pedig, Uram, hozzád kiáltok Reggel és délben, este könyörgök Megszabadulást tetőled várok Az ellenségtől mert én igen tartok (2x) —- Te azért lelkem, gondolatodat Istenben vessed bizodalmadat Rólad elvészi minden terhedet És meghallgatja te könyörgésedet   Igaz vagy Uram, ítéletedben A vérszopókat ő idejökben Te meg nem áldod szerencséjökben Hosszú életök nem lészen a földön   Az igazakat te mind megtartod A kegyeseket megoltalmazod A szegényeket felmagasztalod A kevélyeket aláhajigálod   Ha egy kevéssé megkeseríted Az égő tűzben elbétaszítod   Nagy hamarsággal onnét kivonszod Nagy tisztességre ismét felemeled (2x)   Szent Dávid írta az zsoltárkönyvben Ötvenötödik dícséretében Melyből az hívek keserűségben Vígasztalásért szörzék így versekben   (Tučné písmo=zbor, kurzíva=tenor sólo, podčiarknutý=vrchol, forte)

To, čo ma sklamalo ešte viac, Bol môj priateľ, ktorého som si myslel, Že bol spoľahlivý a dôveryhodný, Teraz vidím, že bol mojím hlavným nepriateľom.   Nech horká smrť naňho dopadne, Nech ho súdí jeho nepriateľ, Nech je potrestaný za svoju zradu, Nech je odhalený jeho neverou.   Ja volám k tebe, Pane, Ráno, napoludnie a večer prosím, Očakávam, že ma vyslobodíš, Pretože sa veľmi bojím svojich nepriateľov. ORCHESTRÁLNA MEDZIHRA Skláň svoju dušu a svoje myšlienky v Bohu, Ver v Neho a ulož svoju dôveru v Ňom, On odstráni všetky tvoje bremená A vypočuje tvoje prosby.   Si spravodlivý, Pane, vo svojom súde, V časoch, keď nepriatelia sú silní, Nedovolíš im prosperovať, Ich dlhý život na zemi nebude.   Ty zachováš tých spravodlivých, Ochrániš tých, ktorí sú verní, Vznesieš tých, ktorí sú biedni, A pokoríš tých, ktorí sú pyšní.   Aj keď ťa trochu sklámeme, Necháme horieť v ohni,   Rýchlo nás odtiaľ vyslobodíš A opäť nás dvíhaš na vysoké miesto.   Svätý Dávid to napísal v žalmocharbe, Vo svojej päťdesiatej chvále, Z ktorej verní nachádzajú útechu Vo svojom horkom smútku.

 

Pozn.: Bez zverejnených obrázkov.